ajnou zhodou v názoroch francúzski vplyvní komentátori z pravej i ľavej strany spektra nešetrili ostrou kritikou spoločný americko-britský vojenský zásah. Pritom, ako uvažujeme o diplomatickom postoji, Parížu sa nedá uprieť originalita v rámci EÚ: Francúzsko vo svojom diplomatickom stanovisku predsa neodsúdilo samotný vojenský zásah. Ako hlava štátu Jacques Chirac, tak aj ľavicový premiér, socialista Lionel Jospin zhodne označili za hlavného vinníka Saddáma Husajna samotného - ale súčasne si francúzske diplomatické stanovisko dovoľuje nahlas ľutovať "nevinných civilistov a ťažko skúšaných obyvateľov Iraku, ktorí za nič nemôžu". Francúzska tlač si však podobné servítky vôbec neberie.
Zlosť francúzskej tlače na vojenský zásah v Iraku, sa však dá vysvetliť ešte ďalšími, celkom domácimi dôvodmi. Je to predovšetkým facka pre francúzsku diplomaciu, ktorá si zakladá od posledného britsko-francúzskeho vrcholového stretnutia v bretónskom Saint Malo na tom, že získala aj Veľkú Britániu pre svoj starý sen o vytvorení "európskeho piliera atlantickej obrany". Ten opäť nadlho odsúva do pozadia predovšetkým skutočnosť, že to nebol Biely dom, ale práve Tony Blair, ktorý spoločnú americko-britskú operáciu Púštna líška oznámil svetu s polhodinovým náskokom. Ten druhý dôvod bol ešte pádnejší. Francúzsko sa totiž obávalo domácich následkov tejto operácie. V dôsledku bojov počas posvätného mesiaca ramadán, keďže k islamu sa vo Francúzsku hlási vyše 4 miliónov obyvateľov, by sa mohlo Francúzsko stať miestom novej vlny islamistických atentátov. A do tretice Francúzsko a s ním desať ďalších európskych krajín prijíma od 1. januára budúceho roka svoje spoločné peniaze EURO a ako to potvrdí každý hospodársky odborník, bez silného dolára sa ani Európa a jej EURO nebudú môcť ubrániť následkom svetovej finančnej krízy. A silný dolár, to chce silného amerického prezidenta.
A ani parížska vysoká politická škola zatiaľ nenašla odpoveď na tú najobtiažnejšiu francúzsku politickú rovnicu: Ako súčasne kritizovať americkú zahraničnú politiku a pritom podporovať amerického prezidenta?
ADOLF BAŠTA, Paríž
(Autor je stálym spolupracovníkom SME)