Báť sa smrti nie je nič iné, než vzbudzovať zdanie, že človek je múdry, hoci nie je, že vie, čo nevie. Nikto totiž nevie, či práve smrť nie je pre človeka zo všetkého najväčším dobrom. Ľudia sa jej však boja, ako keby bezpečne vedeli, že je to najväčšie zlo. Kiežby bola táto myšlienka starého filozofa útechou pre Tvoju osirelú dcéru, pre ženu, pre priateľov, čitateľov, milý Karol, lebo pochopiť a zmieriť sa s myšlienkou, že už nie si, to bolí. Bolo šťastím vedieť, že si tu s nami, že si od pondelka do soboty na svojom mieste.

Vďaka Karol.

GABRIELA ROTHMAYEROVÁ

Keď D. Bonhoeffera, nemeckého kňaza - antifašistu odvádzali na popravisko, veliteľ popravčej čaty mu povedal: "Tak, toto je koniec, pán Bonhoeffer". "Opak je pravda" - odpovedal odsúdenec - "To najlepšie len príde!" O Karolovi snáď platí niečo podobné. Pre nás, zostávajúcich však to najlepšie s ním už bolo. Jeho noviny budú každodenne pripomínať to, čo Karol bol a čo sme my boli s ním. SME určite bude aj bez Karola. Redakcii však želáme, aby odložila nostalgiu a robila SME, pretože my všetci ešte sme.

ŠTEFAN MARKUŠ,

predseda Slovenského helsinského výboru

Sú správy, ktorým človek odmieta uveriť, nechce a nemôže, jednoducho sa vymykajú z rámca ľudského chápania. Stojí za nimi priveľký otáznik - náhly odchod Karola Ježíka pre mnohých rozhlasákov, ktorí sme ho poznali, takouto nepochopiteľnou správou určite je. Pocit prázdna i bezmocnosti. O to bolestnejší, že si osud vybral tento predsviatočný čas. Viem, na bolesť duše ťažko nájsť útechu, ale predsa, v Karolovej pamiatke nám zostávajú spomienky na dobrého človeka, na novinára srdcom a nie je to len môj názor.

KAROL FARKAŠOVSKÝ,

šéfredaktor okruhu Slovensko 1

Slovenského rozhlasu

Dovoľte vyjadriť mi úprimnú sústrasť nad stratou takého vzácneho človeka, akým bol šéfredaktor Karol Ježík. Odpočinutie večné daj mu Pane.

ANNA VELIKÁ

Som zhrozený, šokovaný, nešťastný. Nemôžem tej správe uveriť. Taký skvelý človek, a tak nečakane odísť! Karolova smrť je pre mňa len ďalším dôkazom, že to často opakované "Boh je spravodlivý" je úplný blud. Nie, nechcem sa rúhať, možno je to práve naopak a Karol odišiel tam nahor za odmenu a teší sa teraz z krajšieho a šťastnejšieho života, než bol ten pozemský. Možno, dúfajme. Tak či tak, je jeho odchod bez rozlúčky veľkou a bolestnou nespravodlivosťou voči nám, ktorých tu zanechal a ktorým teraz tak strašne chýba… Poznal som ho ešte ako kolegu od športového pera v osemdesiatom ôsmom. O niekoľko rokov neskôr sme sa našli v politike. Ja som na protest proti chystanému deleniu Československa a proti rastúcej nacionalistickej vlne založil Domino efekt, on o pár mesiacov neskôr SME. Boli sme si svojím spôsobom konkurenciou, no chápali sme dôležitosť vyššieho princípu a bez toho, aby sme si čokoľvek vysvetľovali, dospeli sme k rovnakému záveru - Slovensko potrebuje ako Domino, tak aj SME - potrebovalo by aj viac podobných novín. Celkom prirodzene sme si začali fandiť. Dodnes oceňujem, že sa ani raz nepostavil proti tomu, aby kmeňoví redaktori SME písali pravidelne a pod svojím plným menom aj pre moje Domino. Celé roky. Úplne spontánne chápal, že na kolene vychádzajúci košický týždenník nemá a nemôže mať tie podmienky, aké má denník vychádzajúci v centre politického diania v Bratislave. Hoci ho ako konkurenčné noviny mohol skúsiť potopiť, rozhodol sa radšej pre pomoc. Priznám sa, až teraz mi dochádza, že ten môj stisk pravice pri jeho návšteve v Domine v deväťdesiatom piatom bol na poďakovanie príšerne málo… Náš osobný kontakt bol vzhľadom na štyristokilometrovú vzdialenosť len sporadický, no k tomu, aby sme si bezvýhradne porozumeli, ani príliš nechýbal. Boli sme na jednej lodi, išlo nám o spoločnú vec a zvolili sme na jej dosiahnutie rovnaký prostriedok - novinárske pero. Rovnako sme sa vláčili po súdoch vinou rovnako hlúpych žalôb, rovnako hlúpych politikov. Rovnako sme čelili anonymným hrozbám, rovnako sme sa báli o svojich blízkych. A rovnako sme sa pred pár týždňami potešili výsledkom volieb. Žiaľ, Karol si svoj zaslúžený podiel na nich už nestihol vychutnať.

Milý Karol, vrelá vďaka za Tvoje krásne dielo. Nezabudneme!

ONDREJ HRICO,

bývalý šéfredaktor týždenníka

Domino efekt

Posledné zbohom

(Karolovi Ježíkovi)

Ponúkol si mi cigaretu,

povedal: - Eva, ešte sme tu,

netráp sa toľko!

Čakanie na smrť je vec zlá,

ak zmizne nádej posledná.

Smrť nie je strašná, bolí umieranie.

A život? Život je len zdanie,

že na to všetci iba čakáme…

Ja ešte žijem. Ty si odišiel,

tak nečakane, bez slova.

Snáď dokončíme, čo si chcel,

začneme všetko odznova,

porozdávame odvahu a silu,

ktorú si v sebe nosil.

O čo si život prosil?!

Necítiť bolesť? Odísť bez rozlúčky?

My všetci denne máme skúšky

zo smrti, no aj za život.

A ten hrá vabank - a bez nôt…

EVA KOVÁČOVÁ

Odišiel človek, ktorý nesklonil hlavu, ktorý sa držal pravdy. Bol jedným z výrazných bojovníkov za ideály demokracie a obnovenie normálneho občianskeho spôsobu politického života na Slovensku. Tak som ho vnímal po celý čas jeho pôsobenia na čele redakcie denníka SME, tak mi zostane zapísaný v pamäti. Osud chcel, že mu nebolo dopriate pracovať dlhšie v normálnych podmienkach. Za to, že tie podmienky tu sú, vďaka. Je to aj Vaša zásluha, pán Karol Ježík.

MARIÁN LACKO,

predseda OZ

civilných zamestnancov

Armády SR, Trenčín

Stále, ani s odstupom niekoľkých dní, nemôžeme uveriť tej smutnej správe, ktorá nás doma čakala po návrate z poslednej zahraničnej služobnej cesty. Karol Ježík už nie je medzi nami. Len ťažko sa hľadajú slová, ktoré by zmiernili smútok všetkých nás, ktorí sme po ňom zostali. Po tom všetkom, čo sme spolu zažili, sa nám nechce veriť, že to môže a bude pokračovať bez neho. Modlíme sa za neho a uchovávame aspoň krásnu spomienku na jeden nádherný, hoci predčasne ukončený, život.

PETER A MÁRIA

KRESÁNKOVCI

S hlbokým zármutkom som prijal smutnú správu o náhlom odchode statočného, mladého človeka. Prečo práve takí ľudia žijú tak krátko? Prečo je osud taký krutý?

MUDr. PETER OTTINGER,

riaditeľ NsP

V osobe Karola Ježíka odišiel fantastický a nenahraditeľný človek, je smutné, že väčšinou medzi prvými odchádzajú tí najlepší. Smútime s Vami a veríme, že tvorivý a neohrozený štýl Karola Ježíka v našom SME naďalej zostane.

I. BERTA S RODINOU, Nitra,

stály čitateľ

Len niekoľko dní pred tou strašnou udalosťou som Ti bola potriasť rukou a priala Ti do ďalších rokov všetko naj…, nikdy by mi nenapadlo, že to bolo naposledy. Správa o tom, čo sa stalo, vyráža dych, zmrazuje úsmev a tlačí do očí slzy. Vždy mi imponovalo Tvoje "rebelantstvo", Tvoja charizma, Tvoj čitateľný názor na demokraciu, Tvoj športový fair play duch. Ten ostane tu so mnou, s nami… Bude nás do budúcnosti povzbudzovať…

Tvoja fotografia na titulnej strane a nasledovný text nás všetkých utvrdil v tom, že viac medzi nás neprídeš. Dnes síce ostala Tvoja stolička prázdna, ale my, ktorí sme mali v úcte Tvoj názor a postoj, Tvoju pečať, ktorou si poznačil Tvoj a náš denník SME…, nikto nenahradí. Ostaneš tu navždy a preto Ti ďakujem, že som sa s Tebou v živote stretla.

VALÉRIA PAVLÍKOVÁ

Džefe, mal si vždy vynikajúce nápady, s Tvojím posledným riešením však naozaj nesúhlasím. Naša dohoda predsa bola iná. Nemal si odísť Ty, ale ja - inak a inam. Si Šéf, akceptujem, rovnako, ako akceptuješ Ty moje frflanie. Jednoducho nesúhlasím s tým, že si potrebnejší viac tam ako tu. Viem, že so mnou počítaš, a preto, keď budeš spúšťať nebeskú rotačku, daj mi vedieť. Ale s predstihom, pretože na rozdiel od Teba budem musieť prejsť viacerými mimozemskými bránami. Veľmi málo som sa stihol od Teba naučiť, ale buď si istý, že aspoň na to nezabudnem. Ozaj, nejdeme na kávu?

DŽEFÁK

Nemôžem zabudnúť na hrdosť a radosť Karola Ježíka, ktorú som pocítil na prekrásnom stretnutí veľkej rodiny redaktorov a veľkých priateľov denníka SME na nedávnych oslavách 5. výročia vzniku novín, ktoré za túto dobu práve vďaka Karolovi umožnili nielen etablovanie nezávislého novinárstva, ale výrazne poznačili aj celkový spoločensko-politický vývin na Slovensku. Viem, že svojou koncepčnosťou, profesionalitou, húževnatosťou, ale predovšetkým svojou ľudskosťou, Karol Ježík bol telom i dušou životným motorom redakcie, srdcom, ktoré nás hnalo do života a odvážnej novinárskej práce. Bdel kriticky nad našou prácou, vedel nás však zvláštnym spôsobom podporiť i povzbudiť, za čo mu v najväčšej úcte zostávam vďačný.

JÁN FILIP, Žilina

S pohnutím a smútkom sme prijali správu o úmrtí Vášho šéfredaktora pána Karola Ježíka. V našich srdciach zostane predovšetkým ako veľký človek - demokrat s mimoriadnym zmyslom pre pravdu a spravodlivosť. Nech mu je Pán Boh milostivý.

Kolektív CK VIA TATRY

Karol, meškám za druhými, lebo som na cestách. Spomínam. Keď sme boli zradení, previedol si nás ako skúsený horský vodca cez priepasti zrady a zrazu bolo SME na východe. Spočiatku to boli (možno vôbec prvé) "faxované" noviny, lebo od A do Z sme to tlačili do Bratislavy cez fax a na druhý deň bola z toho v slovenských pomeroch prvá regionálna príloha centrálnych novín. Previedol si nás cez úskalia a keď si sám potreboval pomoc, nenašla sa. Život sa síce končí smrťou, ale smrť takých ľudí ako si Ty, Karol, je večne živá.

TIBOR FERKO,

bývalý vedúci redaktor

SME na východe,

prílohy denníka SME

Nech sú blahoslavení tí, ktorí sú prenasledovaní pre spravodlivosť, lebo ich je Kráľovstvo nebeské! V zmysle Kristovho evanjelia nech sú duše Karola Ježíka a Marcela Strýka, ktorý v približnom čase pred štyrmi rokmi tiež záhadne ako nepohodlný odišiel od nás, pojaté do objatia Božej lásky a Božieho milosrdenstva. S veľkou účasťou neprekonateľnej bolesti pripájam sa k smútiacej rodine a známym Karola Ježíka. Nech naša nádej zo stretnutia s nimi utišuje veľký bôľ.

MARCELOVA MATKA

Len málo ľudí nájde prevratná doba pripravených zasiahnuť v pravej chvíli. Karol Ježík bol jedným z nich. Možno aj preto, že bol vo svojom vnútri bytostný demokrat. Demokrat, ktorý sa nebál, ktorý nemal strach. Svojimi postojmi ho pomáhal odstraňovať aj z vedomia svojich nie vždy principiálnych, skôr oportúnnych rodákov. Nenápadným, priam tichým odstraňovaním strachu, vytváraním skutočného demokratického pocitu vo svojom okolí pôsobil na široké prostredie, pokúšajúce sa vytvoriť na Slovensku demokratické, slobodné spoločenstvo. Takých ľudí sme u nás nikdy nemali nazvyš. O to bolestnejšie nám budú chýbať, keď odchádzajú od nedokončeného diela. Karolova pamiatka nám bude ešte dlho pripomínať, že treba v tomto diele pokračovať - nemať strach.

RUDOLF CHMEL, Kalligram

Dovoľte nám vyjadriť menom všetkých kolegov z OD IKEA Bratislava hlbokú sústrasť nad predčasným odchodom Vášho Karola Ježíka. Naša sústrasť a ľudská účasť patrí aj manželke a dcére Karola Ježíka. Ak sme cítili, že SME je aj v ťažkých chvíľach pri nás, tak vedzte, že teraz SME my pri Vás.

Za všetkých kolegov z IKEA

VLADO ĎURČAT, riaditeľ OD

KATARÍNA URBANOVÁ,

marketing

ROLAND WAGNER, ľudské zdroje

Dovoľte nám vyjadriť úprimnú sústrasť nad úmrtím nášho priateľa Karola Ježíka.

Ing. OLHA a PREŠOVSKÁ

REDAKCIA KORZÁR

Dovoľte, aby sme i my, pracovníci redakcie regionálneho týždenníka Nový ŽIVOT TURCA v Martine, vyslovili Vám a Vaším prostredníctvom rodine zosnulého hlbokú a úprimnú sústrasť nad tragickým odchodom nášho kolegu i priateľa Karola Ježíka. Ťažko sa o tom číta, ešte ťažšie myslí a píše. Ten fakt je, ako vždy, krutý, neodvolateľný a pôsobí na nás nepripravených. V mysli sa vynára napr. stretnutie s Karolom v redakcii SME pri rozhovore o jeho vegetariánstve pre náš časopis Vegetarián a svet. Boli to obohacujúce chvíle s nevšedným, múdrym a dobrým, stále mladým človekom. Sledovali sme budovanie nového, moderného denníka a neraz sme obdivovali toto úspešné úsilie. Na jazyk sa tlačia ďalšie slová, slová a slová. Žiadne z nich nezmení fakt, že Karol odišiel a - nemusel. Osudová súhra náhod alebo chýb je hneď po Karolovej práci odkazom a zároveň mementom pre nás. Tak, ako nám bude chýbať Karol, jeho energia a optimizmus, kiež by nám nechýbala jeho odvaha a vytrvalosť hovoriť tie pravé slová v pravú chvíľu. Keď sme náhle stratili dobrého človeka, teraz je na nás dokázať, koľko z neho v nás ostalo. Česť Karolovej pamiatke!

PhDr. MICHAL BEŇADIK,

riaditeľ spoločnosti

Nový ŽIVOT TURCA

"Copak existují mrtví?

Není mrtvých, Pane.

Jsou jenom živí na naší Zemi

a na věčnosti.

Smrt existuje, Pane,

ale jenom chviličku,

okamžik, vteřinu, je to jen krok,

krok z prozatímního do nekonečného,

krok z času do věčnosti.

Tak umírá dítě, když se rodí

mladík

tak umírá kukla

když vylétá motýl,

tak umíra semeno,

když nasazuje na klas."

(MICHEL QUOIST)

S hlbokou ľútosťou vyjadrujeme úprimnú sústrasť najbližším príbuzným, všetkým kolegom, spolupracovníkom a priateľom nad zosnulým Karolom Ježíkom.

Posledné štyri roky pre nás pán Karol Ježík aj s denníkom SME znamenal svetielko nádeje, že aj na Slovensku sa obrátia veci verejné na správnu cestu a priestor dostane predovšetkým spravodlivosť a morálne princípy. Sme presvedčení, že pán Ježík vykonal kus dobrej práce a má veľa nasledovníkov aj v radoch nás obyčajných ľudí, hoci sme zároveň veľmi smutní, že tak tragicky sa jeho život ukončil. Iróniou osudu ale zostáva, že práve on, ktorý chcel pozdvihnúť spoločenskú dôstojnosť takých profesií, ako je lekársky stav, svojím životom doplatil na ich nedôslednosť či nezodpovednosť (?).

Vyzývame preto Vás, jeho kolegov, aby ste tiež pranierovali správanie sa lekárov (úplatkárstvo) a prístup k pacientovi. Nie vždy je to tak, že sú nedocenené, ale je mnoho prípadov nedostatočnej starostlivosti a úcty k chorému. Žiaľ, o týchto prípadoch sa nepíše a tiež sa Vám nikto nepochváli, že dáva všimné na zabezpečenie potrebnej starostlivosti a liekov.

Rodina BICÁKOVÁ, Bratislava

Stále nemôžem uveriť, že Ťa už nestretnem na tejto Zemi. Stále mám pred očami naše prvé intenzívne spoznávanie sa na vysokoškolských brigádach v Novom Šaldorfe pri Znojme a v Krakove v Poľsku. Potom sme sa stretávali náhodne v uliciach Bratislavy. Naposledy niekoľko dní pred osudným pondelkom. Ukázal som Ti noviny "SME" a Ty si žartovne poznamenal, že aspoň ich niekto číta. Vždy Ťa zaujímali radosti a starosti iných, aj moje. Optimizmu si mal na rozdávanie. Obdivoval som Tvoju prácu, lebo si ju robil aj srdcom. Verím, že sa stretneme vo večnosti!

VLADIMÍR GRIGAR

Sú veci medzi nebom a zemou, silnejšie ako my. Karol Ježík sa sklonil len pred majestátom smrti.

MARTA TURISOVÁ,

šéfredaktorka RODINA

V septembri tohto roku som išla za Karolom do redakcie SME poradiť sa s ním, pretože som dostávala odkazy, že po voľbách sa mi siskári pomstia za knihu Únos prezidentovho syna a dokonca moja dcéra si niekoľko ráz v tom čase všimla, že aj ju sledujú. To treba publikovať, tak ťa ochránime, bola Karolova okamžitá reakcia. Zverejnili sme. Za výdatnej Karolovej pomoci. Nie všetko. Isté náznaky. A ja som si už vtedy uvedomila, že Karol v snahe chrániť jednotlivých žurnalistov od podobných praktík bývalej Sisky riskuje čoraz viac. Publikovaním našich materiálov preberal riziko na seba. Tak, ako s nasadením života bojoval proti všetkým nedemokratickým prvkom, ktoré sa čoraz viac objavovali v našom každodennom živote, s rovnakou obetavosťou, rovnako nezištne ochraňoval nás. My sme tu, a on aj za nás prešiel most života, za ktorým sa už ničoho netreba báť a netreba už ani do maximálneho vyčerpania strážiť demokraciu. Prešiel na druhú stranu mosta, ale ostali jeho noviny, opozičné k všetkému nedemokratickému.

ĽUBA LESNÁ

Bolí nás, že odišiel jeden z najlepších z nás. Nezabudneme a cítime s Vami.

KOLEKTÍV POPOLUDNIA

S ROZHLASOM

SLOVENSKÝ ROZHLAS, Bratislava

Dovoľte nám vyjadriť úprimnú sústrasť nad stratou Vášho šéfredaktora. Nepoznali sme ho osobne, ale vždy sme boli a budeme vďační za priestor, ktorý nám poskytoval vo svojich novinách, v tom denníku, v ktorom sa odzrkadľovali duševné vlastnosti Karola Ježíka: odvaha, statočnosť a zmysel pre spravodlivosť.

JÁN BOČKAY, riaditeľ

a zamestnanci Slovenskej

agentúry pre CR

Pripadá mi to ako včera, čo som s Karolom sedel pri jednej z mnohých tvorivých diskusií na tému potreby väčšieho podielu zahraničného spravodajstva v denníku SME v jeho malej a skromnej pracovni. Keď sa delila SMENA, išiel som s Karolom a jeho ľuďmi a z Varšavy som písal pre novovzniknuté noviny, pretože som vedel, že spolupracujem s profesionálmi. Nechce sa mi veriť, že človek, ktorý sa oddal novinám telom i dušou, už nie je medzi nami. Karol si vždy našiel čas aj vtedy, keď už som v SME nepracoval a vždy to boli pre mňa stretnutia veľmi priateľské a podnetné. Bolo pre mňa cťou, že som mohol s takým veľkým človekom istý čas spolutvoriť jeho noviny. Zbohom, Karol, bude mi za Tebou smutno!

JOŽO HÜBEL,

šéfredaktor týždenníka PROFIT

Pri čítaní stránok v SME s vyznaniami Vašimi, ako aj mnohých ďalších ľudí, pre ktorých pán Karol Ježík osobne niečo znamenal, sa mi tisnú slzy do očí, hoci som ho vôbec bližšie nepoznala. Musel to byť naozaj úžasný človek, z prejavov smútku za ním cítiť častokrát ozajstnú bolesť. Prosím, prijmite aj odo mňa úprimnú sústrasť nad jeho smrťou. Želám Vám, aby ste dokázali prekonať túto ťažkú stratu a aby SME aj naďalej boli skvelé, najlepšie noviny, ktoré boli v nedávnych ťažkých časoch jedným z ostrovov nádeje, že sa to všetko zmení k lepšiemu. Keď si Vaše a naše SME zachová aj ďalej svoju úroveň, bude to najlepším prejavom úcty voči Vášmu pánu šéfredaktorovi. Prosím, držte sa!

ĽUBICA DIKLIČOVÁ

S hlbokým zármutkom sme prijali správu o úmrtí zakladateľa a šéfredaktora Vášho denníka Karola Ježíka. Slovenská žurnalistika, ale i široká verejnosť v ňom strácajú výborného novinára, redaktora, ale hlavne poctivého človeka, ktorý sa vždy správal podľa svojho svedomia a presvedčenia. Prežil krátky, ale plodný život, čoho dôkazom je dielo, ktoré po sebe zanechal. Veríme, že budete toto dielo aj naďalej zveľaďovať, a že denník SME bude slúžiť ku cti svojho zakladateľa.

KDH - DS Michalovce

Prijmite prejav hlbokého zármutku nad neočakávaným a bolestným odchodom Karola Ježíka. Odovzdajte aj jeho príbuzným a blízkym moju úprimnú účasť vo chvíľach ich bolestného smútku nad nenahraditeľnou stratou. Česť pamiatke tohto skvelého človeka!

KAROL SPIŠÁK

Ako bývalý elév denníka Smena, vnútropolitického oddelenia v r. 1968, zosnulému a jeho pozostalým a kolegom od pera vyjadrujem svoj hlboký zármutok… kolega Karol Ježík, nech zostaneš vo svetle tlače zapísaný len dobre.

ALEXANDER ŠAROVSKÝ, literát

Dovoľte, aby sme Vám v tejto chvíli prejavili hlbokú a úprimnú sústrasť nad stratou Karola Ježíka.

VLADIMÍR PAVELA

a IVICA PAVELOVÁ

Región Media, s. r. o.

Úprimnú sústrasť za Karolom Ježíkom.

NOVANSKÁ

Prijmite našu hlbokú a úprimnú sústrasť.

DRAGICA A LACO VRTELOVCI

Keď odíde do večnosti človek, je to smutné. Ešte viac bolí odchod človeka, ktorého si ľudia vážili pre jeho ľudský prístup a odborné schopnosti. Karola Ježíka, zosnulého šéfredaktora denníka SME, takto poznali všetci tí, s ktorými spolupracoval a ktorých v živote stretol. Škoda tohto muža, ktorý veľa vedel a veľa dokázal. Česť jeho pamiatke.

VSŽ HOLDING, a. s. Košice