Nedá sa poprieť, že Ladislav Snopko má schopnosť organizovať svoje akcie vo veľkom štýle, takže tam, kde by iní urobili jednoduchý koncert, on stvorí udalosť, navyše s tradíciou. To je aj prípad Ceny Deža Ursinyho, ktorá vo štvrtok vstúpila do svojho druhého ročníka. Ak minuloročný úvodný dvojvečer sprevádzal mimoriadny záujem publika, tohtoročný v bratislavskom Dome kultúry Zrkadlový háj nebol o nič menší. Už tradične bol večer chápaný ako multimediálny projekt s prednostným zameraním na film a hudbu, teda smery, ktoré sa v tvorbe Ursinyho neustále prelínali. Úvodné dokumentárne filmy Dom matky Terezy a Obrázky z výletu za plot blázinca pokračovali v línii jeho neobyčajne ľudských uchopení zdanlivo šokujúcich tém, v tomto prípade filmov o duševne a telesne postihnutých ľuďoch, ktorých spoločnosť vytlačila na perifériu, za múry ústavov.
Radka Pastrňáka, minuloročného držiteľa Ceny D. Ursinyho, organizátori pripomenuli skutočne štýlovo - záznamom jeho vystúpenia v hviezdnej zostave s gitaristom Michalom Pavlíčkom a "butovským" alter egom Richardom Kroczekom ml. - v interpretácii Ursinyho skladby Tisíc izieb.
"Videl som nad Petržalkou lietať anjelov a toto je jeden z nich," uviedol autor tohtoročného stvárnenia ceny výtvarník Vladimír Popovič na adresu čerstvého držiteľa ocenenia režiséra Petra Zelenku. P. Zelenka získal túto poctu za film Knoflíkáři a vybojoval si ju v tvrdej konkurencii mien ako V. Merta, B. Uhlár, J. Nohavica, J. Filip, R. Vávra a skupina Free Faces. V prípade P. Zelenku cena za významný tvorivý počin v oblasti medzi filmom a súčasnou hudbou našla svojho priam ideálneho laureáta. "Ja tie filmy vlastne nakrúcam kvôli hudbe. Ak by mal byť film nemý, tak ho nevytvorím vôbec," povedal Zelenka, sám niekdajší hudobník a gitarista niekoľkých rockových skupín. "Ursinyho poznám predovšetkým ako muzikanta - ako filmára ho veľmi nepoznám. Vážim si ho však ako človeka. A čo sa týka tejto ceny - za film Knoflíkáři som dostal mnoho ocenení, ale toto je jediná cena hudobníka. A v tom je to jedinečné…"
V druhej časti hudobní gestori projektu Andrej Šeban a Jaro Filip spolu s kapelou v zložení O. Rózsa, M. Buntaj a I. Szabó postupne na scénu uvádzali osobnosti, ktoré mali viac či menej do činenia s Ursinym - P. Lipu, M. Jaslovského, J. Ursinyho, M. Hečka, F. Freša… "Ja som tiež ten, čo hrával s Dežom - ale to už bolo asi pred tridsiatimi rokmi," parafrázoval Filipovu skladbu Frešo v úvode svojho bloku. Ten zasvietil mimoriadnou exkluzivitou, pretože bol nielen spomienkou na obdobie Frešovej a Ursinyho spolupráce v skupine Soulmen, ale priniesol aj vzácnu rekonštrukciu trojice Ursinyho skladieb Zvláštny vták, Just the Face In the Crowd a There Is Still Hope, ktoré nikdy nevyšli na platniach a ktoré Frešo "zreštauroval" na základe svojich spomienok. Záverečný blok, v ktorom nechýbala ani - tentoraz už autentická - Filipova pieseň Ja som ten, čo hrával s Dežom, tvoril bodku za ďalším zo série vynikajúcich podujatí tohto kultúrneho stánku.
MILOŠ JANOUŠEK
(Autor je spolupracovníkom SME)
