"Ľahšie prejde ťava uchom ihly, než sa boháč dostane do neba." Táto sentencia z Evanjelia sv. Matúša mohla byť sloganom stredovekej mládeže v 11. a 12. storočí. Na protest proti prepychu svojich rodičov - zväčša bohatých šľachticov a kupcov - opúšťali pohodlie domovov a odpútaní od všetkých majetkov vyhľadávali jaskyne, tiesňavy alebo údolia vzdialené od ľudských príbytkov. V samote a izolácii chceli byť bližšie k Bohu. Títo stredovekí rebeli sa takýmto spôsobom vyrovnávali s traumou priepastného rozdielu medzi chudobnými a bohatými. Návratom k chudobe, k pokore, k prírode, k práci a pomocou tým najbiednejším. 11. a 12. storočie bolo obdobím náboženského reformného hnutia a doslova "boomom" zakladania kláštorov. Ako huby po daždi vznikali rády kartuziánov, premonštrátov, kamaldulov. Európa bola vyčerpaná očakávaním konca sveta, križiackymi výpravami a náboženskými spormi, ktoré vyústili do rozkolu cirkvi na západnú a východnú. V takejto historickej klíme v roku 1098 vstúpili na scénu v bielom habite, s čiernou kapucňou, čiernym opaskom a chorálnym plášťom cisterciáni. Regulu prevzali od sv. Benedikta z Nursie spolu s heslom "Ora et labora! - Modli sa a pracuj!" Klčovali lesy, obrábali pôdu, zakladali rybníky, stavali mlyny, píly, skleníky, zavádzali zavlažovací systém. Boli doslova kultivátormi starého kontinentu. Kam vkročila ich noha, zanechali po sebe nielen úrodnú zem, ale aj hudbu a sakrálne stavby. Nazývajú ich tiež pioniermi gotiky a ich typ kostola bernardínskym. Podľa duchovného otca cisterciánskeho rádu sv. Bernarda z Clairvaux, ktorý presadzoval jednoduchosť a prostotu aj v umení. Zo svojho centra v Citeaux pri Dijone vo Francúzsku cisterciáni šírili rehoľu po celej Európe. V dnešnom zmysle slova ju integrovali. K nám sa dostali koncom 12. storočia za Arpádovca Belu III. Naším územím tiež prechádza hraničná čiara medzi západnou a východnou kultúrnou sférou, ktorú vymedzili práve cisterciáni. Najďalej sa dostali po Leles, Humenné a poľský kláštor Koprzywnica, kde nachádzame zvyšky gotických stavieb. 900. výročie cisterciánskeho rádu si tento rok pripomenula celá Európa. Slovenský rozhlas im venuje predvianočný magazín Historia magistra vitae, ktorý bude vysielať v piatok 18. 12. o 21.00 h na stanici Rádio Devín a v repríze 21. 12. v pondelok o 11.00 h. Hosťom bude náš popredný religionista a archeológ doc. Michal Slivka, texty sv. Benedikta a sv. Bernarda interpretuje Ladislav Chudík.

TÁŇA KUSÁ

(Autorka je publicistkou)