Prezident Boris Jeľcin je rozhodne proti, premiér Jevgenij Primakov je pobúrený. Najsilnejší zástupca opozície, komunista Gennadij Ziuganov hovorí o "štátnom terorizme" USA. Nik ani inú reakciu čakať nemohol - Rusko sa vždy stavalo do pozície advokáta Iraku, snažilo sa využiť na to svoje členstvo v BR OSN a mocensky konkurovať Spojeným štátom v oblasti zálivu, bohatej na ropu. Jeľcin včera odmietol telefonovať s americkým prezidentom. Zástupca jeho úradu vyhlásil, že Moskva "nebola oficiálne upozornená na jednostrannú silovú akciu v Iraku". Minister zahraničných vecí Igor Ivanov hovoril o svojom stredajšom telefonickom rozhovore s Madaleine Albrightovou: "Povedala, že americká vláda (...) nevylučuje žiadny variant. Neupozornila ma však vopred na vojenskú intervenciu."
Spravodlivo nahnevaní sú však aj ďalší členovia Bezpečnostnej rady - Čína a Francúzsko. USA a Británia podnikli spoločnú vojenskú akciu bez ohľadu na BR, i keď v duchu jej kritickej politiky voči Iraku. Ak by totiž mali čakať na rozhodnutie BR OSN, vojenský úder s cieľom zničiť výrobu irackých zbraní hromadného ničenia by sa neuskutočnila nikdy a svet by možno mal o jednu jadrovú mocnosť viac. Akcia je ilustráciou toho, ako to dnes je: USA sú mocnosť, ktorá sa o svoju (a napokon nielen svoju) bezpečnosť rozhodne postará. Bez ohľadu na škriepky v BR.
Primakov, ktorý ako sovietsky diplomat pôsobil na Strednom východe, bol o čosi kritickejší než hlava štátu - útok podľa jeho názoru "nebol vyprovokovaný", ale "majú ho na svedomí americké úrady". Šéf komunistov Ziuganov však zo situácie vyťažil to, čo potreboval: "Keby ZSSR stále existoval, nemohlo by sa to stať," povedal a za vinníkov označil nielen severoatlantické mocnosti, ale i Jeľcina a Michaila Gorbačova. Americko-britský útok na irackú výrobu zbraní hromadného ničenia využil ako dôvod na opakované ruské "net" ratifikácii americko-ruskej dohody START-2 o obmedzení jadrových zbraní a na zvýšenie ruského vojenského rozpočtu na budúci rok. Napokon volanie po vytvorení jednotného frontu proti tým, ktorí chcú rozpútať tretiu svetovú vojnu, možno pripomína politický folklór, v Rusku však môže nájsť mnoho pozorných poslucháčov.
Jeľcinovi už dávno v Rusku vyčítajú, že bol k Západu príliš priateľský a dobrovoľne "vypratal" mocenské bašty Ruska. Mýtus o svojej krajine ako o veľmoci v sebe nosia mnohí Rusi - ruská veľmoc sa však rozsypala dávno predtým, než dostal Jeľcin vôbec teoretickú šancu jej nejako uškodiť. Reputáciu Jeľcina už môže máločo zhoršiť. Pozorne však počúvajme tento i iné výroky Gennadija Ziuganova a jeho straníckych kolegov. To nie je len na efekt vypočítaný populizmus, to sú hlasy Ruska, ktoré blúdi pri hľadaní svojej cesty vpred.
BAŠA JAVŮRKOVÁ
