uska Ryženková napokon v stredu druhú Rusku Achatovovú o pol sekundy predbehla a kým sa stačila z úspechu spamätať, bola obklopená radujúcimi sa reprezentačnými kolegyňami. Neubránila sa slzám, v tomto prípade to však boli slzy šťastia, poraziť úhlavného konkurenta to je výsledok ako hrom. Slovenskí fanúšikovia sa týmto scénam len smutne prizerali, finišmanka našej štafety Tatiana Kutlíková ešte zápasila na trati. Veľmi chcela dokázať, že nešťastnú stojku vie vybieliť. Aj po treťom náhradnom náboji však dva terče zostali čierne a dva trestné okruhy nás z dovtedy piateho miesta zrazili na nedôstojné deviate, veď preteky dokončilo len jedenásť štafiet. Sklamanie bolo u Tatiany také silné, že síl na zodpovedanie dotieravých novinárskych otázok nenašla. "Nehnevajte sa, nemám k tomu čo dodať," boli jej jediné slová. Stihla len rozdať pár autogramov osrblianskej mladi, zobrala lyže a smutne odkráčala. To Soňa Mihoková sa po treťom úseku cítila dobre, spokojná najmä s tým, ako si poradila so stojkou. "Konečne bola lepšia ako ležka. Myslela som si, že ma odfúkne, keď som na ňu prišla, ale musela som dobíjať len raz. Nebežalo sa mi zle, pomohlo mi aj to, že ma Martina Schwarzbacherová povzbudzovala na trati," priznala Mihoková, ktorú dnes rovnako ako ostatné dievčatá čaká deň voľna, v sobotu bude mať však nabitý program. Okrem dopoludňajšieho šprintu ju popoludní čaká vyhlasovanie najlepších športovcov v bratislavskej Redute. A v nedeľu by už mala byť na trati stíhacích pretekov. Z výsledku nejasal ani tréner Juraj Sanitra. "Škoda, prvé tri mali držať krok a Kutlíková na poslednom úseku, to malo byť hop alebo trop. Bohužiaľ, nevyšlo to. Tak trochu to nechápem, Kutlíková totiž na tréningu nestrieľa zle." RASTISLAV HRÍBIK