Nestarnúce šlágre Gejzu Dusíka z rokov štyridsiatych-päťdesiatych sme už mali možnosť počuť vo viacerých podobách. Dvadsať rokov po ich vzniku vraj sám majster ocenil modernejšie hudobné aranžmány jeho skladieb z dielne Vieroslava Matušíka a Miroslava Broža. "A my sme sa opäť po rokoch snažili, aby si majster, keby bol medzi nami, zas iba pochvaľoval: že orchester má iný sound a pesničky trochu iný šat," hovorí spevoherec Jozef Benedik, ktorému v týchto dňoch vychádza vo vydavateľstve PolyGram prvý profilový album zostavený práve z piesní Gejzu Dusíka.

Ako vznikol nápad nahrať toto cédéčko a kazetu?

"Mojím želaním je, aby sa na piesne Gejzu Dusíka nikdy nezabudlo. Aj pesničky legendárnych Beatles si spievajú rovnako suverénne pamätníci i dnešní mladí ľudia, preto by som bol rád, keby si vypočuli a možno aj obľúbili skvelé Dusíkove šlágre. Okrem toho, tento rok si pripomíname desiate výročie majstrovho úmrtia. Pre mňa je Dusík najväčším hudobným skladateľom šlágrov. A mal som k nemu aj osobný vzťah. Veľakrát sme sa stretli, pri príležitosti jeho životných jubileí som spieval jeho piesne, dokonca som mal tú česť spievať pri odhalení jeho busty v Zavare - v jeho rodnej dedinke neďaleko Trnavy."

Dedinka v údolí, Pieseň o rodnej zemi… Majster sa vo viacerých skladbách vyznal z lásky k rodnému kraju.

"Áno, želal si, aby ten cit bolo z jeho piesní cítiť, a ja som pre to urobil všetko. Lenže jeho piesne sa aj dobre spievajú. Sú krásne nenáročné. Človek toho vďaka svojej profesii odspieva žánrovo neuveriteľne veľa. Operní speváci trebárs vedia, že Puccini sa spieva lepšie než Verdi. Obaja majú síce nádherné melódie, ale Verdi ich predsa len vystavia tak, že sa spevák nadrie. No a Dusíkove melódie sa spievajú samé."

Album ste nahrali s Big Bandom Gustava Broma, s neodmysliteľnou sláčikovou sekciou, pod taktovkou Vlada Valoviča. Čo vzišlo z tejto spolupráce?

"Zaujímavé sú aranžmány Jaromíra Hniličku. Keby sme tie piesne vybrali na tancovačku, je tam anglický valčík, rumba, dokonca bosanova a, samozrejme, tango. Vlado Valovič pána Hniličku občas napomínal, či svojej fantázii príliš nepovolil uzdu a či vôbec Dusík ostane Dusíkom, ale mne sa práve páči ten čiastočný hudobný odklon, ktorý môžem ja vrátiť späť k Dusíkovi svojím speváckym výrazom. Myslím si, že výsledok je zaujímavý."

Nemáte strach, že "stará hudba" neobstojí v konkurencii so súčasnými "šlágrami"?

"Nerozdeľujem hudbu na "starú" a "súčasnú", ale na dobrú a tú druhú. Bol by som rád, keby mladí ľudia, ktorí chodia po uliciach so slúchadlami na ušiach a walkmanmi vo vreckách, počúvali aj Dusíka. Rozhodne to na ich sluchu nezanechá negatívne stopy. Samozrejme, aj ja počúvam rád súčasnú hudbu a mám aj svojich obľúbených zahraničných interpretov, ale prečo by som mal zabudnúť na pekné melódie, ktoré vymyslel slovenský autor?"

Prvý profilový album je na svete. Budú aj ďalšie?

"Som pripravený na dve alternatívy - chcem nahrať klasický muzikálový repertoár - melódie z My fair Lady, West Side Story, Kiss me Kate, určite tam budú aj pesničky z pôvodného slovenského muzikálu Cyrano z predmestia, a rovnako platňu so slávnymi melódiami z operiet. Ktorá príde na rad skôr, to ešte presne neviem."

OĽGA BELEŠOVÁ