ZBIGNIEW BRZEZINSKI (28. 3. 1928) sa narodil v rodine diplomata. Detstvo prežil vo Francúzsku a v Nemecku. Rodina sa neskôr presťahovala do Kanady, kde Brzezinski študoval politológiu a ekonómiu na McGill University v Montreale (1945-1950). Po ďalšom trojročnom štúdiu promoval na Harvard University. V roku 1958 dostal americké občianstvo a o dva roky neskôr sa stal mimoriadnym profesorom verejného práva a správy štátu na Columbia University v New Yorku. Bol tvorcom koncepcie zahraničnej politiky Demokratickej strany. Už pred nástupom J. F. Kennedyho do úradu prezidenta bol jeho poradcom pre východnú politiku. Pracoval pre Edwarda Kennedyho, Henryho Jacksona, Waltera Mondala a Huberta Humphreyho ako poradca pre medzinárodné záležitosti. V roku 1977 sa stal poradcom prezidenta USA Jamesa Cartera pre otázky národnej bezpečnosti. Bol zástancom tvrdého kurzu vo vzťahu USA k socialistickým krajinám. Je autorom teórie konvergencie kapitalizmu a socializmu.

V súčasnosti je prezidentom inštitútu CSIS (Center for Strategic & International Studies), žije vo Washingtone.

Predchádzajúca Mečiarova vláda pri téme NATO, respektíve EÚ, často používala argumentáciu, že geopolitická poloha Slovenska je natoľko strategická, že euroatlantická integrácia Slovenska je samozrejmosťou, a to bez nutnosti splnenia akýchsi predbežných podmienok týkajúcich sa demokracie. Čo si myslíte o tejto argumentácii?

"Jedným slovom - táto argumentácia je nesprávna."

Na druhej strane sú tu však iné východoeurópske krajiny - Maďarsko, Česká republika, Poľsko - ktoré v oblasti demokratizácie pomerov pokročili, a napriek tomu nemajú presný termín vstupu do EÚ.

"Iste, tieto krajiny však majú presný termín prijatia do NATO. Čo sa týka členstva v EÚ - vstup do Európskej únie nevyžaduje iba splnenie politických podmienok, ale aj mnohých pravidiel a regulácií. Mám podozrenie, že len málo Slovákov si uvedomuje, že tieto pravidlá a reguly, splnenie ktorých je nutné pre vstup do Európskej únie, majú dokopy 320 tisíc strán. Opakujem, 320 tisíc strán. Ide o množstvo špeciálnych regulácií, napríklad v oblasti legislatívy, administratívy a podobne."

Maďarský premiér Viktor Orbán sa však nedávno vyjadril, že je dehonestujúce pre Maďarsko, ak doteraz nie je daný presný termín jeho vstupu do únie, respektíve že tento termín sa stále posúva. A potom mnoho východoeurópskych politikov začína mať dojem, že EÚ východnú Európu nepotrebuje.

"Nie je vecou EÚ, aby určila presný dátum prijatia tej-ktorej krajiny do EÚ. Je vecou Maďarska, Slovenska, respektíve iných krajín, spraviť nutné prípravy a zmeny, ktorými sa môžu kvalifikovať na vstup do EÚ. Len ony samy môžu rozhodnúť, kedy s tým budú hotové. To za nich nikto z Bruselu nemôže povedať. Nikto tam nemôže vedieť, či v roku 2002 budú Maďari či Slováci s týmito zmenami hotoví. Je na slovenskej vláde, aby rozhodla, kedy bude hotová so všetkými potrebnými krokmi, ktoré sú nutné pre vstup do EÚ."

Takže si myslíte, že ekonomické kritériá, ekonomické záujmy západoeurópskych krajín nehrajú v tejto otázke žiadnu úlohu?

"Samozrejme, že hrajú, to patrí k veci, ale kľúčovým bodom je, že krajina, ktorá chce vstúpiť do únie a myslí to vážne, musí podniknúť kroky vedúce k vstupu do EÚ. Ak to Slovensko nepochopí, dopustí sa rovnakej chyby, akej sa dopúšťalo doteraz. Európa nepotrebuje Slovensko či Maďarsko, alebo Poľsko viac, než Maďarsko, Poľsko či Slovensko potrebujú Európu. Takže, ak chcete byť v EÚ alebo v NATO, zoberte si seriózne podmienky, ktoré musíte splniť, a potom urobte rozhodnutia, ktoré povedú k splneniu týchto podmienok."

Niektoré západoeurópske krajiny tvrdia, že bude treba po prijatí nových členov prejsť v EÚ na špeciálny prechodný režim obmedzujúci napríklad reálny pohyb pracovných síl. Nedá sa to pokladať za diskrimináciu, keď po prijatí do únie nebudú mať východoeurópske krajiny v tejto únii rovnaké práva ako krajiny západoeurópske?

"Prechodný režim bude potrebný preto, lebo rozdiel medzi životnou úrovňou západoeurópskych a východoeurópskych krajín si to vyžaduje."

Aký je váš názor na vyhlásenie britského ministra obrany Georgea Robertsona, že sa nedá očakávať ďalšie rozširovanie NATO po jeho aprílovom summite v roku 1999 vo Washingtone.

"Toto vyhlásenie nie je správne - dá sa predpokladať, že na summite sa potvrdí ďalšie rozširovanie NATO, len je možné, že sa nespomenie konkrétne žiadna nová krajina, ktorá by mala rady NATO rozšíriť, lebo rozhodovanie o tom ešte nedospelo do toho bodu, keď by bolo možné takúto novú krajinu menovať. Môj súkromný názor je, že krajiny, ktoré by mohli vstúpiť do NATO, je potrebné rozdeliť do troch kategórií - tie, ktoré sú najlepšie pripravené na vstup, tie, ktoré sa pripravujú seriózne, a tie, ktoré sú menej pripravené."

Do ktorej kategórie zaraďujete Slovensko?

"Do prvej, myslím si, patria Slovinsko a Litva. Slovensko by sa pravdepodobne mohlo dostať do prvej kategórie, ale musí presvedčiť o stabilite svojich demokratických inštitúcií a potrvá asi nejaký čas, kým Západ nadobudne dôveru k Slovensku, kým sa presvedčí, že demokracia na Slovensku funguje. Taká malá súkromná rada - ak sa chcete stať členom NATO, nehovorte, že keď sa ním nestanete, zvíťazia u vás komunisti. To je najlepší dôvod, prečo by vás do NATO zobrať nemali."

Podľa vášho názoru, kedy možno počítať s členstvom Slovenska v NATO?

"Mne sa na to veľmi ťažko odpovedá, lebo to závisí predovšetkým od stability demokratických procesov na Slovensku. Vaše voľby prebehli demokraticky, v súčasnosti máte novú vládu, ktorá sa práve sformovala. Je to komplikovaná koaličná vláda a chce to čas, kým sa dokáže, že váš demokratický systém je stabilný a funguje. Celkovo však možno povedať, že Slovensko je na dobrej ceste, čo sa členstva v NATO týka."

Po páde železnej opony vznikli v postkomunistických krajinách dva názorové prúdy - jeden tvrdil, že východoeurópske krajiny sa majú usilovať čo najskôr vstúpiť do EÚ, zástupcovia toho druhého boli skôr presvedčení, že východoeurópske krajiny by mali viac spolupracovať medzi sebou. V súčasnosti však táto spolupráca nie je taká silná, ako by mohla byť, visegrádska štvorka je slabá - myslíte si, že jej posilnenie by mohlo pomôcť vstupu východoeurópskych krajín do EÚ?

"S tým súhlasím. Myslím si, že regionálna spolupráca je dobrá nielen pre regióny, respektíve materské krajiny týchto regiónov, ale v dlhodobom aspekte posilňuje aj pripravenosť týchto krajín na vstup do EÚ. Mám oveľa optimistickejší názor na visegrádsku kooperáciu, než máte vy - iste, Klaus bol istý čas proti visegrádskej spolupráci, ale česká vláda je v súčasnosti veľmi za túto spoluprácu, poľská vláda je tiež veľmi za, teraz očakávam aj zlepšenie slovensko-maďarských vzťahov, takže si myslím, že spolupráca v stredoeurópskom regióne má v súčasnosti z čoho čerpať. Myslím si, že stredná Európa sa stáva spoločným regiónom. Bol som so ženou nedávno na dovolenke na Slovensku a nemali sme pocit, že by sme boli v nejakej cudzej krajine. Cítili sme sa ako v strednej Európe, necítili sme žiaden podstatný rozdiel oproti Poľsku alebo Česku."

Naša otázka však znie, či má aj západná Európa záujem o silnejúcu spoluprácu východoeurópskych krajín. Nie je to pre ňu príliš veľká konkurencia?

"Západ nemá záujem o to, aby Východ bol ekonomicky na tom zle. Nikoho netešila napríklad kríza v Rusku. Na druhej strane, pozrite sa na to, aký dobrý ohlas má ekonomicky a demokratizačne silnejúce Poľsko v západnej tlači. Ak by Západ nemal záujem o zdravé pomery na Východe, tak by Poľsku nedal priestor pozitívne ho prezentovať."

Mnoho ľudí v našich krajinách má pocit, že východná Európa sa príliš otvorila tovaru západnej Európy, naopak to však akosi neplatí.

"To bude závisieť aj od kvality a atraktívnosti tohto tovaru. Ale iste to má čo robiť aj s faktom, že EÚ je spoločnou ekonomickou zónou. Treba uznať, že Západ má v tejto oblasti výhodu, je bohatší, je to predovšetkým jeden región symbolizujúci jednotnú ekonomickú silu."

Čo si myslíte o stabilite demokracií, ktoré sú, ako napríklad v Českej republike, vedené postkomunistami?

"Nuž, nemám rád postkomunistov, tak ako som nemal rád ani komunistov. Avšak postkomunisti v Poľsku napríklad pokračovali v ekonomických a politických reformách, pokročili v prípravách krajiny na členstvo v EÚ a NATO."

Možno im za to prepáčiť ich podiel viny na fungovaní komunistického režimu v minulosti ?

"To je otázka pre psychológov, otázka týkajúca sa duševna, ale politické rozhodnutia sa majú robiť na základe faktov. A faktom zostáva, že postkomunisti v Poľsku, ako som už povedal, pokračovali v prípravách krajiny na vstup do NATO."

Má potom v politike miesto morálka?

"Ja si myslím, že áno, a to miesto morálky je veľmi dôležité. Je to problém svetovej politiky, že sme čoraz viac relativistickí. Toto nemôže v dlhodobom aspekte fungovať. Neviem presne, kde je čiara medzi morálkou a politikou, kde má morálka ešte zasahovať do politiky a kde už nie, myslím si však, že demokratický systém bez morálnych hodnôt nemôže existovať. Demokracia bez morálky degeneruje, mení sa na zmes korupcie a nemorálnosti a potom neskôr aj kriminality."

A čo politika a morálka vo východoeurópskych krajinách?

"Moja odpoveď platí aj pre ne."

Ako však možno hľadať morálku vo východoeurópskych krajinách, keď po roku 1989 nebol žiaden Norimberg pre komunistov, žiadne potrestanie pre zločincov ako po druhej svetovej vojne pre fašistov? Kde nájdeme morálku, keď mnohí z komunistov sedia na vysokých miestach aj dnes, namiesto toho, aby niektorí z nich sedeli vo väzení za svoje dokázateľné zločiny?

"Ja neverím v kolektívnu zodpovednosť, ale neverím ani v kolektívnu nezodpovednosť. Myslím si však, že sú individuality, ktoré sa počas komunistickej éry dopustili závažných zločinov proti svojej krajine spoluprácou so Sovietskym zväzom, alebo sa previnili závažnými zločinmi ako zavraždenie protivníkov režimu, tie majú byť súdené. Opakujem, individuality, nie kolektív."

Veríte, že existuje nádej, že títo ľudia budú súdení?

"To záleží na každej krajine. Niektoré krajiny sú na správnej ceste v tomto ohľade, ako napríklad Česká republika."

Expremiér Mečiar rád spomínal na svoje stretnutie s vami, pričom nezabudol nikdy podotknúť, že ste mu vraj povedali niečo, z čoho mal bezsennú noc. Spomínate si, čo to bolo?

"Nepamätám sa presne, bolo to však niečo v súvislosti s tým, že sa nedá automaticky predpokladať, že krajiny visegrádskej štvorky vstúpia súčasne do NATO, ale že to bude závisieť od pripravenosti tej-ktorej krajiny."

Zhovárali sa

DANIELA BARTOŠOVÁ

a ZOLO MIKEŠ