"Pre mňa je Dušan Mitana obdivuhodný tým, že je absolútne neschopný klamať. Čitateľ to cíti, a aj preto je Mitana dnes kultovým spisovateľom nielen svojich súčasníkov, ale i mladej generácie," zložil poklonu autorovi knihy Pocity pouličného našinca na jej pondelkovom krste v bratislavskej kaviarni Múzeum Milan Resutík, ktorý týmto, pre Mitanu netradičným dielom, otvoril svoju knižnú edíciu Dilema. Noblesný interiér legendárnej staronovej kaviarne privítal kopu prominentných hostí nielen za krstovým mikrofónom - ukážky z knihy čítali herci a momentálne najmä riaditelia Ľubomír Roman a Andy Hryc, krstnými otcami boli literárny vedec a poslanec Peter Zajac a starosta Starého Mesta Andrej Ďurkovský - ale mnohé známe osobnosti sedeli aj v hľadisku. Žiaľ, nebola tam jedna, ktorá svojmu priateľovi Dušanovi vždy priala a fandila - pietna minúta ticha v úvode večera patrila šéfredaktorovi nášho denníka, Karolovi Ježíkovi, ktorý zomrel pár hodín predtým.
Kým Mitana svoju novú knihu rozhovorov na politicko-spoločensko-kultúrne témy z obdobia rokov 1990 až 1998 logicky a úspešne obhajuje dôvodením, že "aj novinové články sú legitímnou súčasťou tvorby spisovateľa nielen preto, že čitatelia majú právo ho poznať aj z tejto stránky, ale tiež z potreby kompletizovania mozaiky tvoriacej portrét autora", Resutík prízvukuje, že to nie je knižka politickej publicistiky, ale Mitanova výpoveď o tom, ako rozmýšľa o osudoch sveta. "Pritom v Mitanovi aj vtedy, keď hovorí o veciach verejných, stále cítime prozaika," dopĺňa jeho generačný druh (zdôrazňujúc, že generačný pocit nevníma biologicky, odžitými rokmi, ale predovšetkým v rovine spolupatričnosti) Peter Zajac, "za tým, čo hovorí, vidím jedno oko spisovateľské a jedno oko verejného človeka. To spisovateľské oko sa na to, čo sa tu deje, díva ako na príbeh, a tak občan Dušan Mitana zostáva vždy prozaikom Dušanom Mitanom, rozprávačom príbehov." V nich neodbytne rezonuje aj pocit miléniový, pričom Mitana nevníma blížiaci sa záver tisícročia len ako koniec, zavŕšenie jednej éry, ale rovnocenne i ako začiatok obdobia nového, prinášajúceho predovšetkým nádej. To ho vedie i k vyslovenie presvedčenia (ako občana, spisovateľa a občasného publicistu), "že dnešná vládna koalícia, ktorej sme vo voľbách dali svoju dôveru v nádeji na zásadnú politickú i morálnu zmenu a duchovnú obrodu Slovenska, nesklame očakávanie nás, pouličných našincov, a že (narážajúc na predposledný text v knižke, ktorým je tohtoročná predvolebná úvaha v našom denníku Fatálne omyly Vladimíra Mečiara - pozn. red.) po uplynutí sto dní nebudem musieť písať do SME úvahu s názvom Fatálne omyly nových slovenských vládcov".
ALEXANDER BALOGH
