u, s ktorou LEN ani anglickí organizátori nemohli rátať ani v tom najoptimistickejšom sne. Určite neľutovali, že zo svojho vrecka museli za zaplávané zmeny tabuliek vyplatiť 300 tisíc nemeckých mariek. Dvadsaťtisícová prémia za svetový a päťtisícová za európsky rekord sa ukázali byť výborným motivačným stimulom, drieť v bazéne bez finančného ohodnotenia už dnes nie je ochotný takmer nikto. Potvrdila to i Martina Moravcová, ktorú prémie motivovali viac ako medaily a za jeden svetový a dva európske si vyplávala úctyhodných 30 tisíc DM. Plus prémie od Slovenskej plaveckej federácie (SPF), každá z troch zlatých medailí bude SPF stáť 80 tisíc Sk. Profesionalizmus definitívne ovládol aj plávanie, úrovni šampionátu to len pridalo. K výbornej atmosfére prispela i atmosféra počas finálových blokov. Domáci Angličania sa na šampionát dobre pripravili a z vôd bazéna Ponds Forge vylovili 21 medailí, z toho 7 zlatých. V klasifikácii krajín skončili druhí, hneď za víťazným Nemeckom, ktorého triumf v porovnaní s premiérovými ME pred dvoma rokmi už nebol zďaleka taký dominantný. V Rostocku vyhrali 194-bodovým náskokom, v Sheffielde len o 58 bodov. I preto, že plavecký cirkus sa stále rozrastá a konkurencia stúpa. Na stupeň víťazov sa dostali aj úplne neznámi borci, z ktorých najviac šokoval Islanďan Om Arnarson triumfom na 200 m znak v novom národnom rekorde 1:55,16. Tretí diel ME v krátkom bazéne zorganizuje v decembri 1999 portugalský Lisabon, v dôsledku zavedenia semifinále potrvá štyri dni, o deň viac než sheffieldský šampionát. A taký nárast rekordov ako tohto roku môžeme len veľmi ťažko očakávať, na zlato totiž bude musieť každý plavec skočiť do vody až trikrát. Divácky budú ME určite atraktívnejšie, plavcov však budú stáť viac síl. Dovtedy však plávanie bude mať ešte dva vrcholy - aprílové majstrovstvá sveta v krátkom bazéne v Hongkongu a júlové majstrovstvá Európy v dlhom v Istanbule.

RASTISLAV HRÍBIK