Uvedené podmienky na azyl spĺňali v bývalom komunistickom režime napríklad signatári Charty 77. Podľa pracovníkov veľvyslanectva v Ottawe sa o úmysle Kramplovej na kanadskej ambasáde nič nevie. Kramplová sa mala do vlasti vrátiť najskôr 18. novembra a potom 10. decembra, ani jednu cestu však neabsolvovala a naďalej zotrváva s celou rodinou v Kanade, pričom protiprávne obýva veľvyslaneckú rezidenciu a zneužíva štátne prostriedky na financovanie pobytu svojich detí na tamojších súkromných školách. MZV SR vydalo stanovisko, že reči o prípadnej žiadosti Kramplovej o azyl nebude komentovať. Podľa hovorcu MZV SR K. Ševčíka by mali prvé kroky bývalej veľvyslankyne SR v Kanade Z. Kramplovej po príchode z Ottawy viesť priamo na Ministerstvo zahraničných vecí SR. V rozhovore pre SME to povedal s odvolaním sa na platné pravidlá diplomacie. Prípad neuposlúchnutia príkazu zamestnávateľa na návrat do vlasti by sa mal v súvislosti s Kramplovou následne riešiť formou osobného rozhovoru. Ševčík ďalej skonštatoval, že prípad sledujú experti MZV SR, a to "z pohľadu vnútorného, aj Zákonníka práce". "V prípade, že bude postup pani Kramplovej klasifikovaný ako hrubé porušenie pracovnej disciplíny, môže MZV uvažovať aj o výpovedi," poznamenal. Cesta Kramplovej do Kanady stála slovenské MZV niekoľko stotisíc korún, pretože okrem kompletnej rodiny si Z. Kramplová so sebou viezla dvoch psov, klavír a batožinu vážiacu 2000 kilogramov. Minister J. Čarnogurský, ktorý je v súčasnosti v Moskve, sa pre TASR vyjadril, že by osobne nemal námietky proti žiadosti Kramplovej, nemala by byť ale prekvapená, keď "ju v Kanade umiestnia do tábora pre utečencov". Je to podľa neho najmä "veľká hanba pre Slovensko".