Ľubomír Feldek
spisovateľ,
manžel Oľgy Feldekovej
Kedy, kde a ako ste sa zoznámili?
Zoznámili sme sa 20. marca 1960 v Tvrdošíne. Ako hovorím v jednej básni: "o deň bol prvý jarný deň a o pol roka jeseň." Z mojej strany to bola určite láska na prvý pohľad, ženy sa vraj zamilovávajú postupne...
Pamätáte sa na dátum svadby?
15. septembra 1962 v sobášnej sieni na Leškovej ulici. Po mne sa ženil slávny futbalista Slovana Cvetler, a tak ostala naša svadba v tieni populárneho športovca.
Aká je deľba práce vo vašej domácnosti?
Mám dve ľavé ruky. Všetky mužské práce robí moja žena a je veľmi šikovná - vie opraviť pračku, televízor, všetko. Mne už ostáva len to rýmovanie.
Kde a ako sa vám býva?
Žijeme teraz ako zamladi. Bývame v Prahe, ale veľa času trávime v Bratislave. Tu sme u detí a vyspíme sa aj na matracoch. Do Prahy som odišiel obnoviť svoj normálny svet - bez politiky, bez zbytočných starostí. Keď človek pracuje, je mu vlastne jedno, kde sa nachádza. Aj keď som v Prahe, veľa vecí robím pre Slovensko. Načo by boli Čechom moje preklady do slovenčiny?
Ako trávite svoj voľný čas?
Väčšinu života som prežil na voľnej nohe a rozdiel medzi voľným a pracovným časom vlastne ani nepoznám. Keď sa dobre cítim, tak považujem za svoj voľný čas, aj keď pracujem.
Ako ho trávi vaša manželka?
S ňou je to podobné.
Akú máte obľúbenú reštauráciu alebo kaviareň?
V poslednom čase som väčšinu stretnutí absolvoval v kaviarni U Garpa, ktorej spolumajiteľkou je pani Olinka Valková, manželka môjho právnika, ktorý vyhral štrasburgský spor. Takže je to pre mňa kultová kaviareň.
Na čo najradšej míňate peniaze?
Mám pocit, že dosť miniem, bohužiaľ, aj na seba. Tým myslím alkohol a cigarety. Ale inak najradšej míňam peniaze na dary pre ľudí, ktorým môžem a chcem urobiť radosť.
Na čo najradšej míňa peniaze vaša manželka?
Tá výlučne na dary pre ľudí, ktorým chce urobiť radosť. Je veľmi ťažké presvedčiť ju, aby si kúpila niečo iba pre seba.
Na ktorý spoločný výlet najradšej spomínate?
Na výlety takmer nechodíme. Spomínam však rád na to, aký som mal zážitok z nášho prvého spoločného pobytu v cudzine. Náš syn mal vtedy štyri roky, videli sme more... Napísal som o tom aj pár básničiek.
Čomu ste sa naposledy spolu tešili?
My sa ešte spolu tešievame a vždy z toho istého... (Smiech.) To len mladí ľudia si myslia, že tí starší sa už netešia.
Ktorú vlastnosť na svojej manželke najviac oceňujete?
Páči sa mi na nej, že nestarne. Stále je takmer nezmenená, ako som ju videl prvýkrát, keď mala šestnásť rokov. Nestarne ani duševne, ani fyzicky.
Počuli ste o svojej manželke nejakú klebetu a čo vy na to?
Asi sa patrí, aby som o nej počul nejakú klebetu. Ženu klebeta zdobí. Je to namáhavé... ale predsa: nedávno sa v televízii ozvala informácia, že máme sedem detí. Ja viem len o piatich. Teraz neviem, či je to klebeta o mojej manželke alebo o mne!
Ľubomír Feldek - básnik, dramatik, prozaik, prekladateľ, esejista, autor literatúry pre deti a mládež. Vydal desiatky kníh, jeho tvorba je súčasťou maturitných otázok, pred šiestimi rokmi odišiel žiť do Prahy. S Bratislavou ho spájajú priatelia, deti, vzťahy, spomienky, a hlavne práca a jej hlavný nástroj - rodná reč. Minulý týždeň na doskách Malej scény SND odznela premiéra jeho novej hry Horor v horárni. S typickou ľahkosťou, suverenitou a vtipom tu Ľubomír Feldek prerozprával klasický Hviezdoslavov príbeh Hájnikovej ženy. Réžiou bol poverený mladý režisér Patrik Lančarič, s ktorým si spisovateľ napriek štyridsaťročnému vekovému rozdielu veľmi porozumel. Comeback Ľubomíra Feldeka do slovenského divadla sa tak stal zároveň aj nástupom mladých tvorcov.
Oľga Feldeková
novinárka a spisovateľka,
manželka Ľubomíra Feldeka
Ako, kedy a kde ste sa zoznámili?
Zoznámili sme sa 20. marca 1960. Môj muž s kamarátom navštívili mojich rodičov, a tí ma dali zavolať, lebo som bola v tom čase na narodeninách u priateľky. O desať dní neskôr prišiel na moje 17. narodeniny a povedal mi, že by si ma rád zobral za manželku. Moja úloha mala byť taká, že kúpi malý stolček, ja na ňom budem stáť a on sa na mňa bude iba dívať. Na ten stolček čakám dodnes.
Pamätáte sa na dátum svadby?
15. septembra 1962. Pol roka predtým mi zomrel otec, takže sme mali neveľkú svadbu v Klube spisovateľov.
Aká je deľba práce v domácnosti?
Môj muž rozhadzuje a ja upratujem. Rozhodne nie perfektne, ale v porovnaní s ním som mimoriadne poriadna. Keby sa on ocitol v prázdnom dome a mal by pri sebe len dve knihy, aj tak by dokázal urobiť neporiadok, ktorý by sa nedal len tak ľahko upratať.
Kde a ako sa vám býva?
Bývame v Prahe. Presnejšie, môj muž ma tam láskavo trpí, pretože ja nemám ani české občianstvo, ani trvalý pobyt. Bývame síce na kraji mesta, ale výhoda je tá, že máme blízko metro. Za 15 minút sme na Václavskom námestí. V Prahe sa mi veľmi páči. Za domovom má väčšiu nostalgiu môj muž, ale to je pravdepodobne spôsobené aj tým, že muži sú menej adaptabilní ako ženy.
Kde trávite voľný čas?
Buď nemám voľný čas vôbec, alebo ho mám stále. Nechodím do zamestnania. Deň sa mi nejako rozplynie v debatách, odpočívaní, potom niečo píšem... Každú minútu, aj keď pracujem, považujem za vypĺňanie voľného času.
Kde ho podľa vás trávi váš manžel?
Pri počítači. On je šťastný, keď môže pracovať, robiť niečo zmysluplné. Jemu sa tiež zdá, že dovolenkuje, keď pracuje.
Vaša obľúbená reštaurácia, kaviareň?
My máme aj reštauráciu, aj kaviareň doma. Prídu návštevy, a tie u nás sedia... Ak sa niekam nakoniec aj vyberieme, ideme v Prahe k pánovi Paulínymu, potomkovi štúrovca, ktorý vlastní príjemný penzión s reštauráciou a kaviarňou v jednom.
Na čo najradšej míňate peniaze?
Keď mám nazvyš, tak ich najradšej dávam deťom. Na seba si nekupujem nič, mne kupujú deti alebo môj muž, pretože ja absolútne nemám vkus.
A váš manžel?
Takisto rád obdarováva deti. Je to jeho hobby. Pre seba si kúpi nové nohavice, len keď sa tie staršie už nedajú vyčistiť.
Na ktorý výlet s manželom najradšej spomínate?
Párkrát sme boli na dovolenke v Juhoslávii, ešte za bývalého režimu tam bol penzión pre slovesnkých a českých spisovateľov, kde sme si museli variť sami. Nasadli sme do tisícdvestotrojky, zobrali sme všetkých päť detí, vrece zemiakov, potraviny. Ja som to odšoférovala a mala som úžasnú radosť, keď som tam potom pre nás vyvárala. Naše jedlo rozváňalo a ostatní hostia pri susedných stoloch len nosami krútili a jedli svoje hamburgery.
Z čoho ste sa naposledy spolu tešili?
My sa tešíme stále, keď sme spolu. Neviem, či aj môj muž, ale ja mám ohromnú radosť aj po toľkých rokoch manželstva, že medzi nami nie je nejaká fuga nudy. Tešíme sa, keď sú zdravé deti, a veľmi sme sa radovali, keď našej najmladšej dcére Katke vyšlo CD. Púšťame si ho kolom-dokola.
Ktorú vlastnosť na svojom manželovi najviac oceňujete?
On má toľko dobrých vlastností, že sa možno ani nepatrí, aby som o nich toľko hovorila. Obdivujem na ňom úžasný talent, pracovitosť, pravdovravnosť a čo ma už prestalo dráždiť a do istej miery to tiež obdivujem, je jeho schopnosť robiť neporiadok.
Počuli ste o manželovi klebetu a čo vy na to?
Nedávno mi jeden údajne očitý svedok povedal, že môj manžel zbil v metre dvojmetrového svalovca bez príčiny. Môj muž sa na nič nepamätá a ja neviem, či mám uveriť - neuveriť, alebo sa začať báť. (Smiech.)
Oľga Feldeková - novinárka a spisovateľka. Mama piatich detí. Momentálne vystupuje na obrazovke televízie Markízy v relácii SEDEM s r.o., kde svojou výrečnosťou a vtipom vyčnieva z radu mužov, ktorí sú tu spolu s ňou pravidelnými hosťami a ich úlohou je s nadhľadom glosovať udalosti spoločenského a politického života uplynulých dní. Doma pracuje na knihe, ktorá by mala pomyselne nadväzovať na jej známu novelu Veverice. Bude čiastočne autobiografická s prvkami fantazijného realizmu.
Autor: Tina Čorná / Foto: Desana Dudášová
