rubľov, konečne dôchodky. Medzinárodný menový fond (MMF) podmienil každé ďalšie uváženie finančných úverov Rusku predložením rozumného rozpočtu na rok 1999. Ruská vláda sa k nemu napokon dopracovala a v piatok ho poslala Štátnej dume na schválenie.
V návrhu sa výdavky na ozbrojené sily zvyšujú z pôvodne plánovaných 2,5 percenta na 3,1 percenta hrubého domáceho produktu, teda na pätinu výdavkov z budúcoročného rozpočtu. Minister financií Michail Zadornov oznámil zvýšenie príjmov vojakov z povolania od januára 1999 o 60 percent, no na ich výplatu si počkajú do 1. apríla. Dovtedy sa majú nájsť peniaze, a to na úkor spotrebiteľov - síce znížením dane z pridanej hodnoty z 20 percent, ale nie na pôvodne sľúbených 14, ale na 15 percent. Vláda Jevgenija Primakova zamýšľa pomôcť si tiež vytlačením spolu 32 miliárd inflačných rubľov - 20 miliárd bolo už pustených do obehu. V príjmovej časti navrhovaného rozpočtu vláda už ráta so želaným úverom 7,5 miliárd amerických dolárov od MMF.
V piatok prišla z Moskvy správa o ďalšej, tentoraz už úspešnej skúške novej strategickej jadrovej rakety Topol-M, ktorej zostrojenie, skúšky a zavedenie do výzbroje stoja, pochopiteľne, ťažké miliardy. Za takýchto okolností predseda Štátnej dumy Gennadij Selezňov už zrejme tuší, že od MMF - ktorý nemá taký nadbytok dolárov, aký má súcitný Západ nadbytok potravín - nepríde toho veľa. Pozná však východisko a naznačil ním, ako bude vyzerať parlamentná rozprava o rozpočte, na ktorý MMF dlho čakal. Stačí vraj vytlačiť 17 miliárd rubľov, ktoré musí Rusko splatiť zo svojho dlhu MMF, dohodnúť s ním odklad ďalších splátok o 2-3 roky, potom sa mu poďakovať a prestať s ním "spolupracovať".
Pravda, háčik je v tom, že zahraničné dlhy treba platiť v tvrdej mene, nie - doslova - papierovými rubľami. Za tie si Rusi kúpia iba ak hyperinfláciu. Uniknúť z nej nepomôže potom už ani humanitárna veľkodušnosť Západu. JOZEF FUKATSCH
(Autor je stálym spolupracovníkom SME)
