koalície informovala už v prvých ekonomických prioritách o rozhodnutí štvorkoalície úrad zrušiť a jeho kompetencie preniesť na iné orgány. 11. novembra vláda SR potom odvolala Rastislava Tótha z jeho funkcie a podpredseda vlády Ivan Mikloš má do 15. decembra predložiť návrh reštrukturalizácie úradu.
Celý problém má svoju históriu. Osobitne po vymenovaní R. Tótha za predsedu úradu diskusie o jeho účelnosti (mnohé ho považovali za rezídium Slovenskej plánovacej komisie) prerástli na konštatovanie jeho neschopnosti plniť úlohy, na ktoré bol úrad zriadený a kritiku subjektivizmu v rozdeľovaní prostriedkov na regionálny rozvoj, síce malých na veľké regionálne problémy Slovenska, ale veľmi náročných na ich prideľovanie známym straníckym bossom, ich známym a známym ich známych. Okolo 100 mil. Sk ročne bola na tieto ciele pri chudobe Slovenska naozaj slušná suma. Predseda R. Tóth bol za tieto služby zaviazaný, do funkcie ho ustanovil bývalý premiér Vladimír Mečiar po tom, čo na jednej koordinačnej porade ostro kritizoval v jeho prítomnosti vtedajšieho prezidenta SR Michala Kováča. To bola pre tohto bývalého člena katedry marxizmu-leninizmu, špecializovaného na vedecký komunizmus, dostatočná kvalifikácia.
Neschopnosť úradu plniť stanovené úlohy si uvedomovali už rozhľadenejší predstavitelia predchádzajúcej vlády. Napríklad Sergej Kozlík na schôdzi NEZES-u (Nezávislého združenia ekonómov, úzko spolupracujúceho s predchádzajúcou vládnou koalíciou, ktorá ho bohato dotovala) otvorene hovoril o kompilatívnom charaktere materiálov, ktoré tento úrad predkladal (najviac kompilácií len z vládnych uznesení) a riešenie hľadal v budovaní interného výskumu v rámci Ministerstva financií SR. Nakoniec bol úrad nútený ešte v posledných mesiacoch vlády predchádzajúcej vládnej koalície súhlasiť s prevodom častí svojich úloh na ministerstvo školstva, pretože situácia už nezniesla ďalší odklad.
Húževnato sa však okrem úloh regionálneho rozvoja držal najmä spracovania vízie rozvoja Slovenska. Oboznámenie širšej verejnosti s jej spracovaním však skôr vzbudzovalo úsmevy, pretože otvorená kritika bola vtedy existenčne nebezpečná. Tých, ktorí sa o to pokúsili, respektíve predložili vlastné náhľady, čakala výpoveď, respektíve odmietnutie ďalšej spolupráce. Úrad pre stratégiu rozvoja spoločnosti, vedy a techniky sa takto zbavil viacerých schopných pracovníkov, ktorí boli v tomto smere ochotní vynaložiť svoje tvorivé schopnosti.
Vzniká však otázka, čo ďalej? Regionálny rozvoj je nepochybne výraznou vládnou úlohou. Európska únia mu venuje osobitnú pozornosť v rámci priamo Európskej komisie a v Ruskej federácii by podľa najnovších návrhov predpokladaného kandidáta na prezidenta Alexandra Lebeďa mala byť náplňou práce viceprezidenta. Pravda, je otázne, či zverením tejto úlohy ministerstvu výstavby a verejných prác pod vedením predstaviteľa SMK Istvána Harnu - ako sú niektoré úvahy - by nedošlo k deformácii tejto významnej úlohy. To síce ukáže až ďalší vývoj, ale nesporne bolo by veľkou odvahou novej vlády takto jeden z kľúčových problémov Slovenska - regionálny rozvoj - riešiť.
Azda politicky momentálne menej citlivý, ale o to perspektívne závažnejší je problém, kto bude spracúvať vízie strategického rozvoja. V Poľsku je to napríklad úloha vládneho centra strategických štúdií pod vedením ministra, v ČR takýto úrad, ústav či centrum chýba, v súčasnosti však tri inštitúcie v Prahe a jedna v Brne sa pokúšajú získať takéto postavenie. Ustanovenie takejto osobitnej inštitúcie bolo zatiaľ odmietnuté z obavy, že by opäť len nadväzovalo na negatívne tendencie práce Štátnej plánovacej komisie.
Podobná situácia sa teraz vytvára i v SR. Takýto ústav je však potrebný, čo potvrdzujú aj skúsenosti najvyspelejších krajín. Azda rozhodne, ktorá slovenská inštitúcia sa ukáže najlepšie schopná plniť tieto úlohy, respektíve ešte lepšie, či sa do reštrukturalizovaného Úradu pre stratégiu rozvoja spoločnosti, vedy a techniky podarí na tieto ciele sústrediť najlepších odborníkov.
Doc. Ing. JAROSLAV
FIDRMUC, CSc.
