koniec piesne Šesť starcov znel včera na záverečnom koncerte v rámci turné legendárnej skupiny Prúdy v Mestskom divadle v Žiline pre Karola Ježíka. Večer 7. decembra v bratislavskom Dome kultúry Zrkadlový háj, kde po vystúpení Prúdov oslavoval svoju päťdesiatku spevák Pavol Hammel, bol pre šéfredaktora denníka SME posledným zážitkom. "Je to šialený osud. Na oslave jedného človeka postihne druhého diametrálne odlišný osud, ktorým sa niečo končí. Iba hodinu po tom, ako sme sa objali, spečatili svoje priateľstvo v intímnom rozhovore pri gratulácii a kuli ďalšie plány, čo by sme ešte chceli spraviť. A už to všetko nie je pravda. Zdá sa mi to veľmi nespravodlivé," povedal včera Pavol Hammel. Na spomienku sa rozhodol venovať práve pieseň Šesť starcov z albumu Pokoj vám, ktorý vyšiel v novembri po takmer tridsiatich rokoch od svojho vzniku. Keď krátko pred jeho vydaním a pred začiatkom turné prišiel Hammel do redakcie SME spolu s riaditeľom agentúry Rock Pop Pavlom Daněkom, šéfredaktor sa pre mediálnu podporu obidvoch projektov nadchol. "Bol to najslušnejší človek na svete, ktorého som v tejto brandži poznal," uviedol včera Daněk. Karol Ježík obidvom sľúbil, že na koncert v Bratislave určite príde…

V spoločnosti priateľov a ľudí, ktorých mal rád, strávil do osudnej chvíle príjemný večer. Na javisku hral aj jeho miláčik Marián Varga: "Karol bol jeden z mála ľudí, ktorý ma mal rád… Zjavoval sa v mojom živote vždy ako anjel spásy, vedel rozdávať pozitívnu náladu. Napriek tomu, že som skeptik, smrť ma vždy prekvapí. Zažili sme spolu milióny stretnutí a okamihov, v ktorých sa ukázalo, aký bol. Veľmi citlivý, nikdy sa nikomu nevnucoval. Iba raz v živote ma sklamal. Tým, že zomrel." Na tragickú udalosť zareagoval aj zvyšok skupiny Prúdy. Basgitarista Fedor Frešo: "Vážil som si ho ako šéfredaktora novín, ktoré roky odoberám. Bol to slušný človek. Vedel som, že je čosi ako Mariánov patrón a mal som ho v úcte." Bubeník Cyril Zeleňák: "Držal som mu palce, mal som rád jeho noviny." Gitarista František Griglák: "Fandil som mu a veril som, že sa z toho dostane. Som z toho smutný."

Pán Ježík, viem, že aj dnes si prečítate tieto noviny, pretože každé ráno ste to stihli. Keď som Vám do rúk odovzdával pozvánku na koncert Prúdov s pozdravom od Pavla Hammela, nevedel som, aký dar Vám v takej podobe posielajú nebesá. Keď už do Bratislavy neprišiel Bob Dylan, čakali na Vás ďalší milovaní hudobníci. Po koncerte sme sa všetci postavili do radu pred jubilantom. Vy nie. Prišli ste za mnou, keď som už bol takmer pred ním, a poprosili, či ma môžete predbehnúť. Akoby ste cítili, že pripnúť odznak SME na sako Vášho obľúbeného speváka už nebude kedy. Akoby ste sa kamsi veľmi ponáhľali. Mal som byť vtedy k Vám po prvýkrát v živote drzý a poslať Vás pekne na koniec radu. Na odchod ste ešte mali dosť času… DALIBOR HLADÍK