Minulý týždeň, v utorok ráno, ma zobudil telefón. Nebolo to nič príjemné. Išiel som neskoro spať, takmer do druhej rána som sa tešil zo stretnutí s priateľmi na oslavách päťdesiatin Paľa Hammela. Zvuk telefónu bol však naliehavý a ešte naliehavejší hlas Dalibora Hladíka v ňom. Šéf kultúrnej rubriky denníka SME sa ma pýtal, či neviem, čo sa stalo Karolovi Ježíkovi. Vraj leží na Kramároch v kóme, s výronom krvi do mozgu. Hneď som telefonoval kolegom do práce a neskôr profesorovi Traubnerovi. Všetky obavy sa potvrdili. Karolov stav bol veľmi vážny. Zlá novina človeka vždy zaskočí svojou nehanebnosťou. Chvíľu za chvíľou, okamih za okamihom som si v duchu premietal predchádzajúci večer a snažil som sa nájsť v ňom bod - rozhodujúci okamih, keď sa to mohlo Karolovi stať. Nič, žiadne znamenie. Všetko prebiehalo v pohode. Hneď po koncerte sme sa s Karolom stretli a z úprimného srdca si pochvaľovali vynikajúcu atmosféru, ktorú Prúdy vytvorili, a tešili sme sa z množstva priateľov. Nevedel som, že to bolo možno dvadsať minút pred jeho príhodou. Od chvíle, ako som sa dozvedel tú tragickú novinu, si vždy nanovo premietam ten večer a som hlboko presvedčený, že keby mi bolo dopriate byť v tom okamihu pri ňom… Uvedomujem si našu bezmocnosť a umára ma beznádej. Ľahostajný osud sa rád vysmieva a náhodne - kruto náhodne - udiera raz tu, inokedy tam. Prečo však s neomylnou presnosťou najmä do ľudí dobrej vôle?
Slovensko malo, má a bude mať ešte mnoho predsedov vlád, prezidentov a iných V. I. P., Karola Ježíka malo však iba jedného. Vždy, keď mi je za niekým smutno, znie mi v hlave verš z jednej piesne Vladimíra Mertu. Znel pri odchode Marcela Strýka, Deža Ursinyho, Milana Paštéku a znie aj teraz: "Tvé sny v dálce neskutečné někdo někdy uskuteční, moje vzpomínky tě věčně uchrání od zapomění."
LADISLAV SNOPKO
Strašne to bolí, keď odchádzajú dobrí ľudia.
HELENA REMIÁŠOVÁ, matka R. Remiáša tragicky zosnulého po výbuchu auta
Drahí naši priatelia, myslíme v týchto chvíľach na vás, na Karola, na jeho rodinu, na všetko nezabudnuteľné, nezmazateľné, na slovenské pomery často zdanlivo nemožné, čo Karol spolu s vami urobil. Vidíme a cítime ho tu pri sebe, a takto už s nami ostane vždy.
Vaši MARTIN BÚTORA,
ZORA BÚTOROVÁ, RICHARD
RYBNÍČEK, ZUZANA PAVLÍKOVÁ,
PETER PANCEK, JOZEF MAJCHRÁK,
GRIGORIJ MESEŽNIKOV
Je mi ľúto, že dotĺklo srdce šľachetného človeka, veľkého bojovníka za slobodu slova a demokraciu. Jeho meno sa natrvalo zapísalo do novodobých dejín našej krajiny. Patrí medzi hrdinov našej doby, ktorý sa nenechal zlomiť. Zanechal po sebe vynikajúce noviny - denník SME, ktorý bude určite dôstojným pokračovateľom pri napĺňaní jeho ideálov. Pamiatka na Karola Ježíka ostane v nás navždy živá.
bývalý prezident Slovenskej republiky
Vážení kolegovia, vážená redakcia denníka SME, s hlbokým zármutkom som prijal správu o nečakanom odchode vášho kolegu, priateľa a šéfredaktora pána Karola Ježíka. Neúprosná smrť ho vytiahla z tvorivej práce i z náručia najbližších priateľov a kolegov. Som presvedčený, že Karol Ježík bezozvyšku veľmi kvalitne napĺňal poslanie novinára túžiaceho po slobode prejavu. Vážená redakcia, plne s vami zdieľam žiaľ a zármutok nad stratou vášho kolegu. Príjmite prosím moju hlbokú a úprimnú sústrasť.
MIKULÁŠ DZURINDA
predseda vlády Slovenskej republiky
Dovoľte mi, aby som vám v tejto ťažkej chvíli vyslovil úprimnú sústrasť nad stratou nášho Karola. Aj ja som ho zažil ako neopakovateľnú novinársku osobnosť, človeka, ktorý sa vzdal vlastných autorských ambícií v prospech kolektívu, ktorý mal tak rád. A ktorý mal za to, no nielen za to, rád jeho. Bude nám všetkým veľmi chýbať.
JÁN FÜLE, predseda SSN
Správa o smrti človeka, ktorého sme si vážili a mali sme ho radi, je vždy ako blesk z čistého neba. Akoby sa na chvíľu zastavil svet a človek si uvedomí, ako málo z toho všetkého okolo nás je skutočne dôležité a podstatné! Karol Ježík bol skvelý novinár a predovšetkým statočný človek. Poznal som ho ako muža, ktorý si dokázal stáť za svojím presvedčením, a to i proti moci alebo väčšine. Naše rozhovory boli vždy zaujímavé a oboch nás obohacovali. Karol Ježík mal zmysel i pre filozofické pozadie ľudských vzťahov. Jeho odchod je pre mňa veľkou stratou. Nech je mu Pán Boh milostivý! IVAN ŠIMKO,
poslanec NR SR za SDK
Takej správe ťažko uveriť. Úprimnú sústrasť všetkým jeho blízkym. Prvýkrát sme sa stretli ešte v starej Smene v roku 1992, keď nás spolu v mojím vtedajším zverencom Bokrošom prišiel pozdraviť po zisku federálneho titulu Dukly Trenčín na športové oddelenie. Keď bolo neskôr SME nútené nájsť si nové redakčné priestory, ponúkol mi symbolicky lopatu, aby som prihodil do miešačky trochu štrku… So šarmom sa vedel pobaviť na každú tému, ako bývalý športový redaktor ma aj v jemných hokejových špecialitách bez problémov zaskočil presným postrehom. Cez SME na Internete som aj počas môjho pôsobenia v americkom Portlande oceňoval i obdivoval, aký kus práce odviedol v širších súvislostiach s celospoločenskými dosahmi. Mal toľko energie, a osud mu dožičil tak málo času…
JÚLIUS ŠUPLER, bývalý tréner
slovenskej hokejovej reprezentácie
Hneď, ako sa celá naša rodina dozvedela o jeho ťažkej operácii, hlboko nás to zasiahlo, vnímali sme ho ako svojho. Karol bol výborný človek, v minulosti jeden z najlepších novinárov odborníkov na kanoistiku. Bol pri mojom prvom bronze na majstrovstvách sveta 1987 v Duisburgu. Vtedy som ako mladík žartoval, že už mám splnený výkonnostný cieľ. Karol ma hneď uzemnil, že mám formu a na desaťkilometrovej trati sa umiestnim ešte lepšie. Získal som striebro. O dva roky neskôr sme v Plovdive spoločne oslávili môj prvý titul majstra sveta. Je to bolestivá strata.
ATTILA SZABÓ, majster sveta
v rýchlostnej kanoistike
Je to veľmi smutná správa. Karol Ježík vytvoril profesionálne veľmi dobré noviny, ktoré napriek jasnej politickej orientácii vždy dávali priestor širokému spektru názorov. Bol človekom, ktorého som si nesmierne vážil aj preto, že vedel vždy vecne diskutovať a s nadhľadom posudzovať závažné spoločenské problémy. Ostane po ňom prázdno a budem naňho vždy v dobrom spomínať.
PETER WEISS,
podpredseda SDĽ
S bolesťou v duši vám oznamujem, že dňa 15. 12. 1998 o 18.15 h budem v našom kostolíku v Lozorne slúžiť zádušnú sv. omšu za zosnulého šéfredaktora denníka SME Karola Ježíka. Priznám sa, že pár minút pred tým, než som poslal tento fax, som mal napísanú inú predlohu, ktorá bola s úmyslom sv. omše za uzdravenie a Božiu pomoc. Najbližším príbuzným prejavujem úprimnú, ľudskú a kňazskú sústrasť, hoci si uvedomujem, že sústrasťou nevrátim zosnulému život. Hoci sme sa osobne nevideli, duchovne sme sa veľmi dobre poznali. S úctou, láskou k pravde a s kresťanským pozdravom L. J. Ch. ostáva
PAVOL FLAJŽÍK, katolícky kňaz
Zomrel Karol Ježík, náš kamarát, čestný chlap a veľký bojovník. No ja vlastne okrem toho, že je mi veľmi smutno, zrazu ani neviem, čo mám povedať. S Karolom zomrel aj kúsok každého z nás, no v každom z nás kúsok Karola žije ďalej. Bol to skvelý chalan a tí zomierajú mladí, ale je to strašná škoda.
BORIS FILAN, textár a publicista
Je príznačné pre dobu, v ktorej žijeme, že sa akosi prirýchlo míňajú tí najlepší chlapi. Odhliadnuc od toho, že bol mojím skutočným priateľom od študentských čias, myslím si, že Karol bol jedným z mála správnych mužov na správnom mieste a ako taký bude chýbať nielen nám - priateľom, spolupracovníkom a známym, ale celému Slovensku. Česť jeho pamiatke.
JOŽO RÁŽ, spevák
Bol to výnimočný človek, chlap zásadných postojov, taká tragédia azda ani nie je možná. Vždy sa zastal ľudí v núdzi, sám som pocítil jeho podporu v mojom krízovom období. Bol to výborný priateľ, statočný kamarát, skvelý novinár. Mal neuveriteľnú schopnosť bojovať i vyhrávať prostredníctvom schopnosti prekonať neúspech.
TOMÁŠ KUŤKA, tréner slovenskej
hádzanárskej reprezentácie žien
a nemeckého TSV Mainzlar
S hlbokým zármutkom som prijal správu o smrti šéfredaktora denníka SME Karola Ježíka. Karola som poznal ako čestného a zásadového človeka so silným zmyslom pre spravodlivosť. Jeho náhlou smrťou stratila slovenská žurnalistika jednu z popredných osobností svojej ponovembrovej histórie. Smrť mladého človeka je skutočnou tragédiou, ale som presvedčený, že Karol bude naďalej žiť prostredníctvom vás, vašich článkov a novín, ktoré sám založil a až do svojej smrti úspešne viedol.
MILAN KŇAŽKO, minister kultúry SR
Po novembri 1989, keď prepukla sloboda slova, málokto ju vedel s mierou používať. Viacerí ju pochopili aj ako slobodu lži a nenávisti - teda zase len ako neslobodu, často oveľa horšiu, ako bola tá predtým. Karol Ježík vzal na seba úlohu naučiť seba i iných používať slobodu slova ako slobodu pravdy a ľudskej dôstojnosti. Naposledy, keď som sa s ním stretol, som mu povedal: "To, čo si urobil zo SME, je malý zázrak." Skromne sa zasmial a previedol reč na inú tému. "Mal som malú autohaváriu," ukazoval mi modrinu na tvári. "Budeš dlho žiť," vravím. Mýlil som sa. Smrť si ho poznačila, aby si naňho mohla spomenúť oveľa skôr, než ktokoľvek z nás tušil. Keď som sa dozvedel, že leží v nemocnici v bezvedomí, pomyslel som si: "A teraz to chce, aby niekto spravil malý zázrak pre teba." Lenže hluchý osud neurobil malý zázrak pre muža, ktorý urobil malý zázrak pre nás všetkých. Ten, ktorý každé ráno hovoril desaťtisícom slušných ľudí na Slovensku: "SME!" - už nie je. Skryl sa v tom našom spoločnom "SME". Budeme všetci každý deň otvárať kdesi v sebe jeho pamiatku - tak ako vďační čitatelia jeho noviny.
ĽUBOMÍR FELDEK, spisovateľ
Nepomohlo držať palce, smrť bola silnejšia. Je to neuveriteľné, ale Karol Ježík odišiel. Tieto Vianoce nebudú veselé… Napriek tomu treba ísť ďalej. Denník SME bude žiť a Karol Ježík bude vždy medzi riadkami svojich kolegov novinárov. Tí, ktorí ho poznali osobne alebo čítali od neho vážne slová, nezabudnú. Karol zostáva s nami, napriek tomu, že ho už neuvidíme. Na takého človeka sa nezabúda.
MIROSLAV TOMAN, predseda obč. združenia P-KLUB Banská Bystrica
Karol bol pre nás kanoistov náš človek. Často ma navštevoval, sympatický spoločník. Vždy pomohol, ale v novinách nikdy neuhol. Keď som sa dozvedel o jeho ťažkom úraze, po večeroch som sa prehŕňal v našich spoločných fotografiách. Nezabudnuteľná osobnosť.
PAVOL BLAHO, reprezentačný tréner
rýchlostných kanoistov SR
Karola som poznal ako zapáleného a veľmi vecného novinára a v mojich očiach zostal špičkou športovej žurnalistiky. Podľa mňa obetoval pre noviny a pre túto spoločnosť svoj život.
MIROSLAV HAVIAR, generálny
sekretár Slovenského zväzu
rýchlostnej kanoistiky
Po človeku, ktorý bojoval za pravdu a dokázal sa vzoprieť hlúposti a násiliu, ostane vždy prázdne miesto. Zvlášť, keď to robil bez predvádzania sa a bez veľkého halasu. Tvoj odchod ma veľmi bolí. Jaro.
JARO FILIP, skladateľ a textár
Čím je človek starší, tým má pocit, že ľudí, s ktorými by sa chcel porozprávať, s ktorými by si mohol porozumieť, je menej a menej. S pánom Ježíkom som sa poznal veľmi povrchne. Párkrát sme sa stretli, prehodili zopár slov. Ale vždy som mal pocit, že je to človek, s ktorým sa raz porozprávam. Veril som, že nás ešte len čaká ten podstatný rozhovor. Osobný. Neviem o čom, lebo cez jeho noviny sme sa zhovárali denne. Vidím ho pred sebou, usmiateho, plného optimizmu a viery. Viery v dobro, viery v porozumenie, viery v schopnosť počúvať a pokúsiť sa pochopiť. Taký pre mňa zostane.
ROMAN POLÁK, režisér
S hlbokým zármutkom som v Banskej Bystrici prijal správu o smrti šéfredaktora denníka SME. Karol Ježík, veľký človek, srdcom Banskobystričan ako ja, bojovník za demokraciu a slobodu ako ja, mi bude veľmi chýbať. Zaslúži si našu úctu, trvalú spomienku.
JÁN LANGOŠ, poslanec NR SR za SDK
Keď som sa dozvedel o smrti Karola Ježíka, uvedomil som si, že SME bez neho všetci oveľa chudobnejší. A to je tá najhoršia správa.
PETER ZAJAC,
poslanec NR SR za SDK
Karol bol veľmi milý a nám kanoistom obzvlášť žičlivý človek. Na zájazdoch bol členom našej reprezentačnej rodiny, hrával s nami futbal a v ňom bol medzi nami najlepší. V posledných rokoch sa ukázalo, že bol veľmi smelý a statočný človek. Za toto som si ho ešte viac vážil a vážim. V novinách bolo cítiť jeho myšlienku, čitateľom SME som bol od samotného začiatku. Aj pre noviny, aké boli a sú, ale predovšetkým kvôli Karolovi. Našej kanoistickej rodine bude chýbať, hoci v posledných rokoch už šport nerobil. Z rodiny našich športovcov určite nebudem pri poslednej rozlúčke s ním sám.
TIBOR SOÓS,
tréner rýchlostnej kanoistiky
Bol mi blízky už pred desiatimi rokmi, keď sme sa prvý raz stretli. Zakladali sme vtedy divadlo a on ako novinár nám veľmi pomáhal. Mala som z neho pocit ako z veľmi priameho človeka, verného samému sebe. Je to troška egoistické, ale práve v tejto dobe takýto ľudia budú veľmi chýbať. Ťažko sa mi hľadajú slová - jednoducho, bude mi za ním smutno. V svojej priamočiarosti mi veľmi pripomínal Ruda Slobodu, cítila som z neho hlboké porozumenie. Vždy išiel na doraz a dalo sa naňho absolútne spoľahnúť.
ZITA FURKOVÁ, herečka
Spomínam si, že pred šiestimi rokmi, keď zo Smeny "musel" vzniknúť denník SME, poslal som do redakcie telegram, ktorý vyšiel obrovskými písmenami na titulnej strane: Nebojte sa hlupákov - som s vami. Karola Ježíka som si nevážil iba ako novinára, statočného a odvážneho šéfredaktora, ale boli sme aj osobní priatelia. Mal som ho rád a mám ho rád ako dobrého a čistého človeka, preto ma správa o jeho smrti zvlášť bolestivo zasiahla. Práve dnes večer je prezentácia mojej knižky novinárskych rozhovorov a úvah a pred dvoma mesiacmi, keď som bol Robovi Kotianovi odniesť úvahu Fatálne omyly Vladímira Mečiara, sme sa s Karolom dohodli (práve sa vrátil z nemocnice po autohavárii), že sa stretneme na krste tejto knižky. Žiaľ, dnes večer sa už nestretneme, ale verím, že sme sa nerozišli navždy. Milý Karol, zostávaš v mojej mysli i srdci navždy. Česť Tvojej pamiatke. Sme stále spolu. Dovoľujem si vyjadriť úprimnú sústrasť jeho rodine i všetkým vám, jeho priateľom, kolegom a spolupracovníkom.
DUŠAN MITANA, spisovateľ
Karol bol človekom dobrým a múdrym, ale bol aj dobrým a múdrym novinárom. Ako novinár vedel objaviť náznaky lásky alebo súcitu i v udalostiach, ktoré sa na prvý pohľad zdali byť násilím alebo biedou. Zanechal nám posolstvo, z ktorého sa môžeme učiť, že svet nie je rozdelený iba na dobro a zlo, ale že dobro treba stále nasledovať, aj keď vieme, že ho nikdy nedostihneme. Karol nám bude veľmi chýbať."
KAROL KÁLLAY, fotograf
Je mi strašne ľúto, že Karol Ježík už nie je medzi nami.
VLADO DONNER, Nový Čas
Milý Karol,
Jóži sa mi niekedy, keď sme sa preli o práci, žartom posmieval: "Vy ježíky v tom SME raz za toho svojho Karola aj umriete," a oslovoval ma Ježíkovo dieťa. Mal pravdu, ja som naozaj tvoje novinárske dieťa. A chcem Ti povedať, že si pre mňa môj najdôležitejší šéfredaktor, a aj keď som sa niektorým tvojim nápadom občas vzpierala a rada Ti papuľovala, väčšinou som Ti po čase dala za pravdu. Málokto má taký cit pre čitateľa ako Ty. Keď budem niečo písať, vždy si spomeniem, či by si s tým bol spokojný.
Tvoja BÁRBI
Karol bojoval veľký boj a dokázal nám všetkým, že ho možno vyhrať."
BLAHO UHLÁR, režisér
Smrť je náhoda. Vytvoriť v kritickej situácii noviny nie je náhoda, to je kus cieľavedomej práce, ktorý zaväzuje.
PAVOL VILIKOVSKÝ, spisovateľ
S otrasením a najhlbším zármutkom som prijal správu o skone šéfredaktora denníka SME a môjho priateľa Karola Ježíka. Slovenský žurnalizmus stráca jeho odchodom jednu zo svojich najvyprofilovanejších a najpozoruhodnejších osobností. Denník SME sa pod jeho vedením stal symbolom nového poňatia novinárstva, váženým a oceňovaným médiom na Slovensku i v strednej Európe. Karola Ježíka som poznal ako nekompromisného zástancu demokracie a tolerancie, svojou prácou sa jedinečne pričinil o rozvoj pluralitnej a občianskej spoločnosti na Slovensku. Spolu so svojimi kolegami dokázal vždy znovu a znovu, že myšlienka ľudských práv a občianskych slobôd má na Slovensku svoje miesto a zastúpenie. Jeho novinárska etika a občianska statočnosť - predovšetkým v poslednom neľahkom desaťročí - je inšpirujúca pre novinársku obec na Slovensku, ako i za jeho hranicami. Zdvorilo vás prosím vyjadriť i v mojom mene jeho smútiacim pozostalým, kolegom, priateľom i čitateľskej obci vášho denníka moju úprimnú sústrasť a účasť na ich hlbokom žiali.
LUBO FUZAK,
APA - Austria Presse Agentur, Wien
Karol je o šesť dní mladší. Chceli sme spolu osláviť štyridsiate piate narodeniny. V divadle Stoka. Vedel som, že nám ide o to isté, ale nevedel som až doteraz, že puto bolo medzi nami až také silné.
FRANTIŠEK GULDAN, výtvarník
Milý Karol!
Keď sme 2. decembra v redakcii oslavovali spolu narodeniny, Tvoje aj moje, ktoré som mala deň pred Tebou, ani vo sne by človeku nenapadlo, že v takejto zostave sme poslednýkrát. Pretriasali sme všeličo vážne i nevážne, ale aj vtedy sa reč krútila hlavne okolo roboty… Nikdy neprestanem žasnúť nad silou, akou si bez búchania päsťou dokázal motivovať ľudí. Každý šéfredaktor totiž dokáže byť pekelne nepríjemný - najmä ak kategoricky oznamuje, čo všetko treba ešte zistiť, napísať, overiť. Ale nie každému sa podarí "dokopať" ľudí aj k výsledku, a tobôž celý tím redaktorov. Spomínam si, ako iks ľudí žaslo nad neuveriteľným pracovným tempom v našej redakcii. Len nedávno istý starší kolega konštatoval, že prešiel rôznymi redakciami, nikde sa však nestretol s tým, aby ľudia dobrovoľne plnili toľko povinností ako v SME. Tvoja latka bola postavená veľmi vysoko. Nie som si istá, či som na ňu dorástla, ale ak čo len trochu, je to predovšetkým Tvoja zásluha.
S úctou TÁŇA
