BRATISLAVA (SITA) - Rast zahraničného dlhu je aj napriek miernemu poklesu v septembri naďalej na ročnej báze vysoký, oproti septembru 1997 vzrástol o 23 %. Na rozdiel od predchádzajúcich rokov sa vyše 26 % nárastu realizovalo v oblasti oficiálneho dlhu štátu (najmä emisia eurobondov) a zvyšný nárast nastal v podnikovej sfére, zatiaľ čo dlh komerčných bánk zostal skoro nezmenený. Pre agentúru SITA to povedal hlavný ekonóm Tatra banky Ján Tóth. Hrubá zahraničná zadlženosť SR dosiahla ku koncu septembra tohto roka 11,858 mld USD. Oproti koncu augusta to znamená pokles o 326 mil. USD.
Oficiálne rezervy v septembri pokrývali len 53 % oficiálneho zadlženia a štátnych garancií na zahraničný dlh podnikov, zatiaľ čo v roku 1995 to bolo skoro 100 % a v nasledujúcich rokoch sa toto pokrytie plynule znižovalo na 89 % a 69 %. Pre rozvíjajúce sa krajiny v začiatočnom štádiu je prirodzený rýchlejší rast investícií ako úspor a z toho prameniaci deficit bežného účtu a rast zahraničnej zadlženosti. Vyvstáva však otázka, nakoľko je určitý rast zadlženosti udržateľný v dlhodobom horizonte. Najjednoduchšie porovnanie sa robí cez pomer hrubej zahraničnej zadlženosti na HDP, ktorý v súčasnosti dosahuje 57 %. Týmto ukazovateľom predbehla koncom roka 1997 SR aj Maďarsko, a zaradila sa tak na 1. miesto v strednej Európe. V prípade SR sú však čísla hrubej zadlženosti do určitej miery zavádzajúce dlhom komerčných bánk, ktorý vznikol umelo z administratívnych dôvodov.
Rozumnejším a dynamickejším indikátorom môže byť tzv. základný účet platobnej bilancie, ktorý reprezentuje časť deficitu bežného účtu, ktorý nie je financovaný priamymi zahraničnými investíciami. V auguste toto číslo dosiahlo 9,2 % na HDP a zaraďuje Slovensko medzi jednu z najzraniteľnejších ekonomík na svete. Každý rok sa teda čistá zahraničná pozícia SR zhoršuje o 9,2 % HDP, zatiaľ čo dlhodobo udržateľný rast HDP SR (a teda aj dlhodobá schopnosť Slovenska splácať dlh) sa odhaduje na 4 %. Takáto situácia nie je dlhodobo udržateľná, pretože ročný nárast čistých zahraničných pasív by sa časom stal väčším, ako je nárast celého objemu produkcie SR.
Rast zahraničného dlhu sa preto nutne musí spomaliť, čo by však mohlo ohroziť kurz koruny pri súčasnej výške deficitu bežného účtu. SR totiž bude v nasledujúcich 12 mesiacoch potrebovať najmenej zhruba 4 mld dolárov na pokrytie deficitu bežného účtu a krátkodobého zadlženia podnikového sektora. "Je preto potešiteľné, že nová vládna politika sa týmto problémom vážne zaoberá," dodal J. Tóth.
