i či zelení, aj jej pravicových protivníkov. Vytvoriť spoločné kandidátky nebude v oboch táboroch vôbec ľahké. Ale keď sa pozrieme na francúzsky ultrapravicový Národný front, jeho šéfa Jean-Marie Le Pena, ktorého svojho času na Slovensku tak nadšene a úprimne vítal Ján Slota to čo sa v ňom deje, nie je vlastne ani politická debata, ani pranie špinavého rodinného prádla na verejnosti - ale skutočné francúzske celonárodné politické zemetrasenie. Mladá garnitúra tejto extrémistickej strany chcela jednoducho práve tieto voľby využiť na to, aby poslala svojho starnúceho šéfa do politickej penzie. Chcela sa zbaviť osoby, ktorú jej predvolebné nadávky, či už rasistické, alebo tie osobné, privádzali oveľa častejšie do súdnej siene, ako smerovali k volebnému víťazstvu. "Stranu vám nedám. Aj keby som na čelo našej kandidátky namiesto mňa mal postaviť vlastnú ženu!" vyhlásil nahnevaný starnúci Le Pen a potom začal v priamom prenose vo francúzskej televízii vylučovať svojich protivníkov. Jeho odporcovia žiadajú zvolanie mimoriadneho zjazdu strany, ale on ich odbíja, veď Národný front, to je predsa on sám, a tak svojich odporcov jedného po druhom zo strany vylučuje, či ukladá tresty. Stranícke sekretariáty menia narýchlo svoje zámky a "otec Le Pen" v televízii musel zapudiť aj jednu zo svojich troch dcér z prvého manželstva. Všetky tri krásne blondíny sú síce v jeho strane, ale Marie-Caroline je vinná tým, že žije s jedným z mladých frontistov, ktorý prestal poslúchať šéfa. A k tomu navrch sa do politickej debaty zapojila aj ich matka - Le Penova prvá manželka, ktorá verejne nenechala nitku čistú na svojom bývalom manželovi. K nadchádzajúcim jarným celoeurópskym voľbám teda vo Francúzsku pravdepodobne nepôjde Národný front iba jeden, ale prinajmenšom dva. "Extrémy neohrozujú verejný život v krajine, iba keď sú silné, ale snáď ešte viac vo chvíli, keď sa rozpadajú!" dosť často počuť dnes vo Francúzsku, kde predvolebný boj o voličov tejto strany vlastne znamená, že včerajší konflikt so síce legálnou, ale predsa len extrémistickou stranou sa tentoraz mení na konflikt s jeho myšlienkami, ktoré sa sťahujú do všetkých francúzskych demokratických politických strán. Žiadny volič predsa nie je na zahodenie, a to nám ukáže už pred koncom roka francúzsky kraj Rhône - Alpský, kde včerajší volebný víťaz, pravicový politik Jean Miou, bol súdne zbavený svojho víťazstva. Sily demokratickej pravice aj ľavice sú tu úplne rovnocenné a rozpadajúci sa Národný front stále zostáva rozhodcom. Včerajšie politické extrémy vo Francúzsku, rovnako ako na Slovensku, jednoducho nechcú zomrieť. ADOLF BAŠTA,

(Autor je stálym spolupracovníkom Sme)