"Dávaj si pozor, aby sa ti nesplnili tvoje želania," hovorí jedno anglické príslovie. Na jeho slová si v týchto dňoch pravdepodobne viackrát spomenul aj britský minister vnútra Jack Strow, ktorý v stredu rozhodol o pokračovaní v procese vydania bývalého čílskeho diktátora Augusta Pinocheta. Pre Strowa to nebolo ľahké rozhodnutie. Aj napriek tomu, že podobne ako Clintonovu generáciu poznačil odpor k Vietnamu, blairovci dospievali odkojení odporom k Pinochetovi. Allende bol pre nich dôkazom, že socializmus sa dá nastoliť aj pokojnou cestou - Pinochet sa aj napriek omnoho tvrdším latinskoamerickým diktatúram stal symbolom opovrhnutia. Rečniť na mítingoch ľavicových študentov je však niečo úplne iné, ako niesť zodpovednosť za celú krajinu - najmä za politické a ekonomické dôsledky vyplývajúce z akéhokoľvek podobného rozhodnutia. Kauza Pinochet môže pritom rozvrátiť aj samotné korene demokracie v rozdelenej čílskej spoločnosti. Minister Strow však odložil nabok všetky špekulácie a svojráznym spôsobom vzdal hold jubilujúcej deklarácii ľudských práv. Nie je pritom dokonca vylúčené, že kauza Pinochet sa napokon stane precedensom, ktorý bude po 50 rokoch znamenať ďalší výrazný kvalitatívny posun v chápaní práv človeka.
Zbrane však neskladajú ani Pinochetovi obhajcovia. Tí sa v uplynulých dňoch odvolali proti rozhodnutiu britského najvyššieho súdu, pozostávajúceho z piatich lordov Hornej snemovne Parlamentu, ktorí prednedávnom v pomere hlasov tri ku dvom odmietli uznať Pinochetovu imunitu. A ich hlavný argument? Jeden z členov poroty je bývalým významným aktivistom Amnesty International (AI) - medzinárodnej organizácie so sídlom v Londýne, ktorá si počas desaťročí získala renomé v monitorovaní ľudských práv vo svete. Na základe zistení denníka The Guardian pracoval lord Hoffman skutočne dlhé roky ako riaditeľ charitatívneho fondu AI, svoju prácu navyše vykonával vždy bez nároku na honorár. Podľa Pinochetových právnikov bol však už vopred v celej kauze zaujatý a rozhodnutie poroty je preto neplatné. Kauza vzdialene pripomína nedávne vystúpenie poslanca Lexu, ktorý na pôde slovenského parlamentu obvinil ministra Pittnera zo spolupráce s cudzími rozviedkami. Zabudol dodať, že Pittner vykonával "nepriateľskú" činnosť proti režimu, ktorý bol všeobecne odsúdený a ktorého významným exponentom bol práve otec poslanca Lexu. Alebo sa mali azda po vojne ospravedlňovať obete koncentrákov bývalým nacistom za to, že bojovali proti ich režimu? Podobne ako sudca Hoffman, ktorého jediným previnením je pôsobenie v organizácii dôsledne upozorňujúcej na porušovanie ľudských práv, ktorý by mal obvinenie Pinochetových obhajcov brať skôr ako lichôtku, na ktorú by mal byť hrdý každý slušný sudca? JURAJ KITTLER
