Slovenská sporiteľňa, Zelená ul.

Jedna z najutajenejších výstav na Slovensku. Chodil som okolo nej dobré dva mesiace, kým som ju objavil. Dnes sa už obrazy vystavujú kdekade. V kaviarňach, v predajniach počítačov, v bankách. Je to zvláštny pocit. Preto som si túto výstavu pozrel až pred zatváracou hodinou, keď bola sporiteľňa poloprázdna. V sterilnom prostredí počítačov a financií pôsobili Pavleho obrazy priam monumentálne. Nechcene vznikol kontrast medzi odľudštenou inštitúciou a zemitými, žilnatými obrazmi, ktoré ťahajú svoje živiny odkiaľsi z dávnoveku ľudskej kultúry. Pavle viac ako kedykoľvek predtým vrství jednu geologickú vrstvu farieb na druhú, vytvára vlastnú zemskú (a pozemskú) kôru, v ktorej vráskach sú archetypálne deje a motívy. Jeho maľba je taká slovenská (a slovanská) a pritom sa nemusí báť nijakej konfrontácie s najnovšími výstrelkami vo svete.