Klonovanie, ktorého výsledkom sú identické kópie živej bytosti, sa tento týždeň dostalo až na prvé stránky britských novín. Poradný tím londýnskej vlády totiž vo svojej správe síce navrhol klonovanie človeka zakázať, no niektoré operácie by podľa jeho návrhu mohli byť povolené na lekárske a poľnohospodárske účely.
Zatiaľ čo Briti rozmýšľajú o obmedzeniach, japonskí vedci dosahujú pozoruhodné úspechy v klonovaní dobytka. Japonskí gurmáni sú ochotní za vysokokvalitnú hovädzinu zaplatiť astronomické sumy. Klonovanie im teraz ponúka nádej, že tie najkvalitnejšie kusy dobytka sa budú môcť rozmnožiť rýchlejšie než konvenčným spôsobom. Japonci použili rovnakú metódu ako škótski priekopníci s ovcou Dolly. Z bunky dospelého jedinca odobrali jadro obsahujúce gény a nahradili ním jadro vaječnej bunky materskej kravy. Výsledkom bolo teľa - identická kópia kravy, ktorej odobrali gény. Celý proces zopakovali desaťkrát a na svet úspešne prišlo spolu osem nových klonov. Je to zatiaľ najvyššie percento úspešnosti v krátkej histórii klonovania. Predpokladá sa, že je to vďaka použitiu rozličných typov buniek, z ktorých japonskí vedci odobrali jadrá.
Všeobecne sa usudzuje, že jedinec získaný klonovaním je identickou kópiou svojej predlohy. Škótske ovce Polly a Molly, ktoré sa do histórie zapíšu ako prvé živé zvieratá získané klonovaním, by však mali dokázať, že každý - aj klonovaný organizmus - je jedinečný, a to vďaka odtlačkom ich ňufákov. Súdnym expertom sa po krátkom zápasení podarilo ovciam namočiť ňúfáky do farby, urobiť z ich odtlačky a poslať do amerického policajného laboratória. Tamojší experti by ich mali porovnať a ak sa im podarí takto Polly a Molly rozlíšiť, dokážu, že aj medzi geneticky identickými klonmi existujú rozdiely, a že identifikácia pomocou odtlačkov nosov sa bude môcť používať v prípadoch objasňovania totožnosti.
Bohužiaľ, nie všetky zvieratá majú na takýto spôsob testovania vhodný nos. S konskými nosmi by napríklad mohli byť problémy - sú si totiž veľmi podobné.
(TASR)
