"Do Rwandy som po prvý raz prišla v roku 1994. Bolo to v čase genocídy, v krajine, známej ako zem tisícich kopcov, bol vzduch presýtený zápachom milióna mŕtvych tiel. Psy sa prehrabávali v masových hroboch, vtáky nám krúžili nad hlavami a z toho zápachu mi bolo zle. Zdalo sa mi takmer nemožné pochopiť význam toho, čo sa vlastne deje," spomína na Rwandu africká korešpondentka britskej rozhlasovej stanice BBC Jane Standleyová. Odohrávalo sa tam najhrubšie porušovanie ľudských práv - pokus vyhladiť jednu celú etnickú skupinu - Tutsiov - a zvyšok sveta sa so svojimi deklaráciami a chartami iba nečinne prizeral. V hlavných mestách Západu sa všetci úzkostlivo vyhýbali slovu genocída. Keby ho boli vyslovili, boli podľa medzinárodného práva núteni zasiahnuť.

"Prešla som cez hranice do vtedajšieho Zairu do obrovských rwandských utečeneckých táborov, kontrolovaných hutuovskými vodcami, ktorí svoj národ najskôr dohnali k masovej vražde a potom vyhnali do exilu. Mala som pocit zúrivosti a ohromnej bezmocnosti. Iba málo zločincov, ak vôbec nejakí, bude braných na zodpovednosť. Deti tu vyrastú s vedomím, že zabíjať blížnych, susedov je normálne," hovorí korešpondentka BBC. Je presvedčená, že cyklus beztrestnosti zločinov bude v strednej Afrike pokračovať novými a novými vraždami a mučením, že chápanie najzákladnejšieho práva - na život - tu ešte vyplodí množstvo vrahov a obetí. "Ešte vždy sa mi snívajú o Burundi nočné mory. Detské telíčka, ani sa neponášajúce na ľudské, zničené fosforovými granátmi. Matka, zastrelená aj s dieťaťom. Plakala som spolu s otcom. Bezmocnosť, keďže som nemala slová, ktorými by som ho utešila, nemala som mu ako povedať, že všetko bude v poriadku. A nemohla som mu úprimne povedať: Toto odporuje medzinárodným zákonom, takže budete chránení, hovorí Jane Standleyová. Žiadna západná vláda nebola ochotná nasadiť vojsko a obetovať peniaze na nebezpečnú misiu, len aby dodržala podpísané charty. Hlboko v džungli Zairu, terajšieho Konga, sa kolobeh uzavrel. Nasledovala odplata. Utečenci z Rwandy umierajú hromadne na zranenia a choroby. Medzinárodné spoločenstvo poskytlo istú humanitárnu pomoc, ktorá však zďaleka nestačí. "Všetci sa cítili vinní. Všetci vedeli, že nové zabíjanie má korene v minulosti, vtedy ho nezastavili. Viem, že za päťdesiat rokov od chvíle, keď svet vyjadril odhodlanie dodržiavať ľudské práva, sa urobili veľké pokroky v ochrane ľudí pred sebou navzájom. Ale v strednej Afrike - ktorá predstavuje skúšobný kameň ľudských práv pre nasledujúce tisícročie - deklarácie zlyhali," hovorí korešpondentka BBC.

Podľa BBC spracovala vil