"Svet si potrebuje pripomenúť, že tento všeobecne ignorovaný dokument existuje. Naozaj potrebujeme oslavy. Potrebujeme oživiť túto víziu," to sú slová vysokej komisárky OSN pre ľudské práva Mary Robinsonovej, ktoré vyslovila pred začiatkom veľkolepých štvordňových osláv 50. výročia prijatia Všeobecnej deklarácie ľudských práv v Paríži. Uviedla, že bola šokovaná prieskumom verejnej mienky, podľa ktorého len asi 7 percent obyvateľov sveta vie o tomto dokumente, ktorý sa zrodil po nacistickej genocíde. Uviedla, že okrúhly dátum výročia treba využiť predovšetkým na poukázanie na najzávažnejšie prípady porušovania ľudských práv vo svete a sústrediť sa na upevnenie medzinárodných mechanizmov na ich ochranu.
Oslavná horúčka vrcholila tento týždeň v Paríži, nielen v oficiálnych kruhoch, ale aj medzi predstaviteľmi medzinárodných a mimovládnych organizácií. Konali sa kolokviá, oficiálne stretnutia politikov a bojovníkov za ľudské práva, koncerty a pouličné akcie. V sídle UNESCO sa od pondelka na konferencii na tému Na úsvite 21. storočia za rečníckym pultom striedali také osobnosti ako generálny tajomník OSN Kofi Annan, francúzsky prezident Jacques Chirac či Mary Robinsonová a prítomní boli aj držitelia Nobelovej ceny mieru Rigobert Menchú, tibetský dalajláma, predseda Európskej komisie Jacques Santer, spisovateľ William Styron, filozof Luc Ferry, Leah Rabinová, bývalý nemecký prezident Richard von Weiszäcker a ďalší. Vypovedali známi obrancovia ľudských práv, ale i hlavní svedkovia ich porušovania.
Oficiálne oslavy budú kulminovať dnes v Paríži v paláci Chaillot, na rovnakom mieste, kde sa v roku 1948 zišlo VZ OSN, aby deklaráciu prijalo. Vďaka satelitnému spojeniu so sídlom OSN v New Yorku sa Paríž zúčastní na priamom hlasovaní VZ OSN o dokumente o ochrancoch ľudských práv, ktorý bude zaväzovať jednotlivé štáty všetkými prostriedkami napomáhať iniciatívam na ochranu ľudských práv. K oslavám sa pripojilo aj okolo 300 zástupcov mimovládnych organizácií na konferencii, ktorú spoločne zorganizovali Amnesty International, Medzinárodná federácia líg pre ľudské práva a francúzske humanitárne skupiny ATD-Quart Monde a France Liberté. Toto podujatie malo - ešte dôraznejšie - upozorniť na útlak, ktorému sú vystavení bojovníci za ľudské práva v rôznych častiach sveta.
I keď Všeobecnú deklaráciu ľudských práv prijala väčšina krajín do svojej ústavy, často ostáva len na papieri a obyvatelia mnohých krajín sveta môžu len snívať o základných občianskych a politických slobodách či práve na dôstojné životné podmienky.
Popri hlavných porušovateľoch ľudských práv, ako sú Alžírsko, Čína, Rwanda, Severná Kórea, má svoje resty i západný svet. V Európe je to problém utečencov z chudobných afrických či ázijských krajín s rýchlo rastúcim počtom obyvateľov, ktorých bohatšia polovica sveta nie je schopná prijať. V USA bola na deň výročia naplánovaná v poradí päťstá poprava od roku 1977. Medzi významné úspechy deklarácie však patrí jej podiel na dekolonizácii, skončení apartheidu v Južnej Afrike či na páde komunizmu, alebo juhoamerických diktatúr.
(REUTERS, ČTK, TASR, kl)
