V parížskom paláci Chaillot bola 10. decembra 1948 na treťom zasadaní Valného zhromaždenia OSN prijatá Všeobecná deklarácia ľudských práv. Od roku 1950 sa 10. december oslavuje ako Deň ľudských práv. Všeobecná deklarácia ľudských práv sa stala vôbec prvým univerzálnym medzinárodnoprávnym dokumentom venovaným výlučne základným právam a slobodám človeka. Spolu s Medzinárodným paktom o občianskych a politických právach a Medzinárodným paktom o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach prijatými Valným zhromaždením OSN v roku 1966 (do platnosti vstúpili v roku 1976) tvoria sústavu základných medzinárodných dokumentov v oblasti práv človeka. Na rozdiel od dvoch menovaných paktov však deklarácia nie je pre štáty, ktoré ju prijali, právne záväzná.
Pri podpise všeobecnej deklarácie stálo aj bývalé Československo. Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach a Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach prijalo v roku 1968, avšak ratifikovalo ich až o 7 rokov neskôr. Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach však vstúpil do platnosti až v júni 1991, teda po tom, ako v decembri 1990 vtedajšie Federálne zhromaždenie vyslovilo súhlas s prístupom štátu k opčnému protokolu k tomuto dokumentu. Ustanovenia protokolu občanom umožňujú obracať sa so sťažnosťami a podnetmi priamo na Výbor pre ľudské práva pri OSN.
1. a 2. článok - konštatujú, že "všetci ľudia sa rodia slobodní a rovní v dôstojnosti aj právach" a majú nárok na všetky práva a slobody, ktoré táto deklarácia stanoví, bez rozdielu rasy, farby pleti, pohlavia, jazyka, náboženstva, politického alebo iného zmýšľania, národnostného, resp. sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia".
3.-21. článok - definujú občianske a politické práva, na ktoré má každý človek nárok: právo na život, slobodu a osobnú bezpečnosť, slobodu pohybu, na azyl, právo na štátnu príslušnosť a iné.
22.-27. článok - definuje hospodárske, sociálne a kultúrne práva pre každého, ako sú napríklad právo na prácu a vzdelanie.
28.-30. článok - v záverečných troch článkoch je stanovené, že každý má právo na taký spoločenský a medzinárodný poriadok, v ktorom môžu byť ľudské práva vytýčené v tejto deklarácii plne realizované. Tieto práva môžu byť obmedzené len za tým účelom, aby bolo zabezpečené uznanie a rešpektovanie práv a slobôd druhých, a každý človek má povinnosti voči spoločenstvu, v ktorom žije.
(ČTK)
