decembra 1948 veta, že "všetci ľudia sú si rovní", obletela svet, do medzinárodnej politiky sa vniesol obrovský citový náboj, nový rozmer, vzbudzujúci nádej, že spoločenský poriadok sveta sa bude odteraz utvárať na celkom inom základe. I keď tento citový náboj celkom nevyprchal a slovo ľudské práva sa často skloňuje v rôznych politických súvislostiach, úcta k nim sa náboženstvom nikdy nestala a tí, čo bojujú proti ich porušovateľom, čo bránia utláčaných a týraných, musia i dnes prijať údel ťažkej misie. Správy medzinárodných organizácií každoročne pomenúvajú najkrikľavejšie prípady náslia a útlaku páchaného vo svete, z úst svetových politikov však tie isté veci vyznievajú už akosi zbabelo, keď ide o strategické či hospodárske záujmy. Isteže, je to veľký pokrok, že sa k deklarácii postupne prihlásili takmer všetky štáty sveta a zahrnuli ju do svojich ústav. Aj po päťdesiatich rokoch však často ostáva len "definíciou" na papieri čohosi veľmi dôležitého, čo by mocní tohto sveta mali chápať oveľa hlbšie. Definíciou, aké potrebuje mať svet zakódované, aby sa na ne mohol odvolávať, keď ide o porušovanie základných princípov humanity, potrestanie alebo aspoň pomenovanie násila človeka proti človeku. Dobré je, že taký dokument existuje, žiadne medzinárodné fóra ho však ani pri existencii účinných mechanizmov nebudú môcť pretlačiť do praxe, kým ho jedni budú vysvetľovať po svojom a veselo porušovať, a druhí to budú len nečinne sledovať. Stalo sa nutnosťou, prihlásiť sa k nemu, ak nejaká krajina ašpiruje o akceptovanie na medzinárodnej scéne i všetky výhody vyplývajúce zo spolupráce s vyspelejšou a bohatšou časťou sveta, tá si však veľmi ochotne nechá zapchať ústa kozmetickými opatreniami, alebo uspokojí sa aj so slovnými zárukami, aby nestratila spojencov v krízových regiónoch.
Ani silný nástroj svetových médií, vďaka ktorému sa denne dozvedáme o násilí, proti ktorému by sa žiadalo okamžite zakročiť, však akosi k takémuto počínaniu už nenabáda. Zvykli sme si na každodennú dávku hrôzy a často mlčíme, aj keď ide o porušovanie ľudských práv v našom bezprostrednom okolí. KLAUDIA LÁSZLÓOVÁ
