iu. Na konci augusta bola totiž hrubá zahraničná zadlženosť SR na úrovni 12,184 mld Sk. Zároveň s tým klesla aj hrubá zahraničná zadlženosť na jedného obyvateľa SR - z augustových 2261 USD na septembrových 2201 USD.

Zníženie slovenského zadlženia spôsobil pokles zahraničného zadlženia bankového sektora o 553 mil. USD na 3,237 mld USD. Zadlženie podnikov pritom v septembri vzrástlo o 260 mil. USD na 6,245 mld USD. Oficiálna zahraničná zadlženosť vlády a Národnej banky Slovenska klesla o 35 mil. USD na 2,328 mld USD. Zadlženosť obcí, ktorú tvorili eurobondy Bratislavy, vzrástla o 2 mil. USD na 48 mil. USD.

V štruktúre zahraničného dlhu pokračoval aj v septembri trend odlevu krátkodobých a prílevu strednodobých a dlhodobých zdrojov. Celkový objem stredno- a dlhodobých zahraničných pasív vzrástol v septembri o 131 mil. USD na úroveň 7,085 mld USD. Krátkodobý dlh klesol o 457 mil. USD na 4,773 mld USD. Podiel krátkodobých dlhov na celkovej zadlženosti Slovenska tak klesol v priebehu septembra z 42,92 % na 40,25 %.

Podľa odborníkov bol takýto vývoj prirodzenou reakciou na devalvačné tlaky, ktoré boli v septembri vyvíjané na Slovensko. Banky, ktoré mali túto možnosť, totiž v septembri uhradili svoje krátkodobé devízové pasíva a až do vyriešenia situácie, ktorým bolo zrušenie fluktuačného pásma, tieto zdroje neobnovovali.