Fenomén násilia voči ženám vyplýva do istej miery z hlboko zakorenených rodových vzťahov, ktoré mužov nadraďujú nad ženy. Z pohľadu dominancie muža potom násilie nie je ničím zvláštnym, len formou kontroly správania ženy. V spoločnosti existujú normy správania mužov a žien, ktoré si deti v rodinách osvojujú už v ranom veku. Od chlapca sa očakáva aktivita, priebojnosť až agresivita, naopak - dievčatá sú spravidla vychovávané k poddajnosti, prispôsobivosti a starostlivosti o iných. Stereotypné preberanie úloh však môže viac uškodiť osobnostnému vývinu dieťaťa, ako mu pomôcť. V rodinách s násilníckym správaním je pravdepodobné, že sa dcéra viac stotožní s obeťou-matkou, zatiaľ čo chlapec, ktorý sa neidentifikuje s matkou, preberá otcov model správania. Na pôvod násilia v rodových stereotypoch upozorňovali už dávnejšie niektoré feministické koncepcie, ktoré napokon dosiahli uznanie medzinárodných organizácií. V deklarácii OSN o násilí páchanom na ženách je článok, ktorý hovorí o potrebe opatrení v oblasti vzdelávania a o úprave sociálnych a kultúrnych modelov správania, zakladajúcich sa na myšlienke podriadenosti a nadradenosti a na rodových stereotypoch. V praxi to znamená vlastne scitlivovanie ľudí voči násiliu. V rámci týždňa Stop násiliu v bratislavskej Petržalke práve prebieha program pre základné školy, do ktorého je zahrnutá literárna a výtvarná súťaž, diskusie o signáloch násilia i spoločenské mýty o násilí a vzťahoch.