m Čo vás priviedlo k tomu, že ste sa začali venovať problematike násilia páchaného na ženách?
"Dvadsaťštyri rokov pracujem ako psychologička v Centre poradensko-psychologických služieb - predtým manželská a predmanželská poradňa - a už 20 rokov sa teoreticky i prakticky zaoberám problematikou domáceho násilia páchaného na ženách. Priviedli ma k tomu moje klientky, ženy, ktorým ubližuje ich manžel či bývalý manžel. Tvoria značnú časť mojej klientely, 30-40 percent. Psychologická pomoc, ktorú som im poskytovala, sa často ukázala ako nedostatočná, nedokázala ochrániť ženu pred ďalším násilím. Násilie totiž nie je problém psychologický, ale spoločenský. Preto aj jeho riešenie musí byť na úrovni celej spoločnosti a jej jednotlivých systémov, ktoré musia spolupracovať a pôsobiť koordinovane."
m Podľa akého modelu pristupujete k týranej žene? Líši sa v niečom od klasického prístupu k násiliu ako partnerskému konfliktu, kde sú zodpovední obaja?
"Pri pomoci ženám postihnutým domácim násilím sú bezpečnosť a ochrana obete hlavným princípom a ukončenie násilia základným cieľom. Z toho je jasné, že psychologická pomoc nie je a nemá byť jediná a nemusí byť ani najdôležitejšia. Prvým dôležitým krokom je prelomiť tabu mlčania, násilie a týranie je dôležité označiť a pomenovať ako násilie a týranie. Týranie nie je konflikt, násilie nemožno ničím zapríčiniť ani vyvolať, ani vyprovokovať a ani ospravedlniť. Za násilie je zodpovedný výlučne jeho páchateľ. Terapia nemôže a nemá nahrádzať iné intervencie, najmä nie účinné zásahy na ochranu obetí a proti páchateľom."
m Kam sa má obrátiť žena v tiesni?
"Žena, ktorej ubližuje partner, môže vyhľadať pomoc psychologičky v poradenskom centre či sociálnej pracovníčky na oddelení starostlivosti o rodinu a deti okresného úradu. Tam by jej mali poskytnúť prvú krízovú pomoc a spolu s ňou prebrať a pripraviť ďalší postup - napríklad bezpečnostný plán pre ňu a jej deti, podanie návrhov na súd či oznámenia na polícii, ak sa pre takéto kroky rozhodla."
m Aké sú v SR podmienky na vznik azylových domov pre týrané ženy?
"Problém je, že u nás zatiaľ neboli prijaté celospoločenské opatrenia. Ale súčasná legislatíva umožňuje pomáhať týmto ženám a brániť ich účinnejšie, než je to v súčasnosti. Jedným z najväčších problémov je, že tieto ženy sa zväčša nemajú kam uchýliť, ak majú ujsť z domova pred násilím. V niektorých okresoch sú domovy pre osamelých rodičov, kde môžu aj tieto ženy - v prípade, že majú maloleté deti, nájsť dočasné ubytovanie. Domy pre ženy postihnuté domácim násilím, ale ani pojem domáceho násilia či násilia - týrania v intímnom vzťahu, nie sú v našej legislatíve explicitne uvedené."