Pani M. je ochotná porozprávať svoj príbeh, ale nechce zverejniť svoje meno a aj napriek anonymite začne rozprávanie slovami: Len, aby ma v tom nespoznal. "Prvýkrát ma môj muž zbil po tom, čo sa nám narodila dcéra. Vysvetľovala som si to ako nervozitu, bol podráždený, dcéra stále plakala a on sa nemohol poriadne vyspať. Preto sa neovládol a pre akúsi moju výčitku mi strelil facku. Hneď nato sa zháčil, ospravedlňoval sa a sľuboval, že to už nespraví. Naozaj sa snažil a ja som zabudla," hovorí nenápadná štyridsiatnička. "Problémy nastali, keď dcéra začala chodiť do jaslí a ja som nastúpila do práce. Muž začal ťažko znášať, že sa stýkam s inými ľuďmi, občas zájdem na kávu s kolegyňou, a už vôbec by mi nedovolil ostať na nejakej oslave v práci. S ním som nechodievala nikam, najradšej sedel pred televízorom. Sem-tam ostal s kamarátmi na pive. Raz keď sa vrátil, mal trochu viac vypité, a kým som mu zohrievala večeru, začal mi nadávať, že ho podvádzam. Kedy asi - ohradila som sa - medzitým, ako idem pre dcéru a na nákup a domov variť? Nebuď drzá - skríkol - ty tu zo mňa nebudeš robiť hlupáka. Tak ma strčil, že som spadla. Odsunul ma dverami chladničky. Inokedy mal chvíle, keď sa vrátil triezvy, vtedy sa hral s dcérou a rozprával, kde všade pôjdeme dovolenkovať. Na moje mlčanie len kývol rukou - Čo si vždy tak ticho? Skúste byť milá na muža, z ktorého máte strach." K psychológovi sa pani M. rozhodla ísť, až keď už bola psychicky úplne vyčerpaná. "Svokrovci ma vždy odbili slovami: Načo ho provokuješ? Dala som si ostrihať vlasy, aby sa za mnou náhodou nepozrel ani jeden chlap. Modriny som skrývala pod dlhými sukňami. Lekárov som presvedčila, že som zavadila o koberec. Po tom, čo mi strkal hlavu do drezu a púšťal mi na ňu horúcu vodu, som to už nevládala tajiť. Bolo mi jedno, či sa to všetci dozvedia. Psychológ ma vypočul a poradil mi, aby som na pár dní odišla, že sa muž zľakne a zmení správanie. Rozhodla som sa. Zobrala som si dovolenku, zbalila veci a s dcérou sme odcestovali k mojim rodičom. Tam teraz chodí do školy, ja sa skrývam u kamarátky v tomto meste a čakám na rozvod. Bojím sa síce momentu, keď ho opäť uvidím tvárou v tvár, ale pokojný zvyšok života mi za to stojí."