násilia zameraného na ženy to nie je už také jednoznačné. Pritom sa s ním môžeme stretnúť prakticky všade, či v skrytej, alebo v otvorenej forme. Nemôžeme ho totiž zužovať len na fyzické útoky, násilím je každý prejav zneužívania moci. Bežne sa stretávame s názormi na toľko ironizovaný problém sexuálneho harašmentu - zdanlivo nevinného obťažovania napr. na pracovisku, či s praktikami pri posudzovaní a dokazovaní znásilnenia. Závažným fenoménom v spoločnosti je však aj často prehliadaný fakt, že najviac a najhoršie násilie hrozí žene v rodine, v jej domácnosti. Potvrdenie alebo vyvrátenie podozrenia, že sa niekto, alebo práve ja, v situácii obete, týranej ženy nachádza, predpokladá pochopenie, čo pod pojmom domáce násilie rozumieme a aké má formy. Prejavuje sa fyzickým napádaním s viditeľnými následkami bitky, ako sú rany, modriny, podliatiny. V tejto forme je na základe lekárskej správy dokázateľné. Psychické týranie má podobu verbálnych urážok, ponižovania, ale aj zastrašovania. Si nanič, neschopná, hlúpa, teraz sa máš čoho báť, za toto budeš trpieť. Ak muž otvára poštu, sleduje telefonáty a kontroluje všetok čas, ak vyvoláva nepríjemné situácie pred blízkymi, len aby ženu od nich izoloval, ide o sociálne zneužívanie. Častou formou domáceho násilia je sexuálne zneužívanie, ktoré sa vzťahuje na akýkoľvek nútený a nechcený sexuálny styk. V ničom za ním nezaostáva ekonomické vydieranie - bránenie zamestnať sa či odmietnutie finančnej podpory "hlavy rodiny" a emocionálne zneužívanie. Tieto podoby sa navzájom kombinujú a prelínajú. Ich prejav je klasifikovaný ako násilie, či už ide o aktuálny, hroziaci útok, alebo "len" o pokus oň.
Príčiny ako alkohol, únava, prepracovanosť, ospravedlnenie, že útočiaci muž bol v detstve tiež obeťou, nie sú skutočnými dôvodmi násilia, ale len jeho spúšťačmi. Skutočné dôvody, prečo k domácemu násiliu dochádza, je veľmi ťažké určiť. Jeho výskyt a rozsah však zaväzujú k pátraniu po týchto príčinách, k záujmu o ich vymedzenie v celom súbore problémov - odlišného začleňovania dievčat a chlapcov do spoločnosti na základe vžitých rodových stereotypov (socializácia), tabuizovanie problému, nedostatočná prevencia, slabá spolupráca legislatívy, zdravotníctva, polície atď. Hlavne však tento problém tkvie v nerovnováhe fyzickej, sociálnej a ekonomickej moci medzi mužmi a ženami v prospech mužov a v spojitosti s jej zneužitím.
Okrem analýzy skutočných dôvodov má spoločnosť povinnosť nedopúšťať sa druhotného násilia na týraných ženách ľahostajnosťou, nechrániť ju, a tým mlčky zneužívanie umožňovať. Musí to byť jej záujmom už len z dôvodu vyvstávajúcej otázky, aký vplyv má na spoločnosť fakt, že deti v rodinách sú s týmto javom priamo alebo nepriamo konfrontované, sú jeho svedkami.
V každom prípade násilie v rodine nie je partnerským problémom, konfliktom "s vylúčením verejnosti", ale je problémom spoločnosti, ktorá ak mu nepredchádza, nemala by ho ani tolerovať.
