BRUSEL (TASR, ČTK) - Ministri zahraničných vecí členských štátov NATO a ich kolegovia z partnerských krajín prevažne z východnej Európy sa včera v Bruseli stretli na pravidelnom decembrovom zasadaní Euroatlantickej partnerskej rady (EAPC), venovanom hlavne revízii strategickej koncepcie NATO pre budúce storočie, príprave aprílového summitu vo Washingtone a otázke ďalšieho postupu aliancie vo vzťahoch k Bosne a Kosovu.
Medzi ministrami zo 44 európskych a bývalých sovietskych štátov nechýba ani šéf slovenskej diplomacie Eduard Kukan, ktorý mal v pláne svojich partnerov informovať, že získanie členstva v NATO je veľkou prioritou novej slovenskej vlády.
Ministrov privítali pri vchode do politickej centrály NATO desiatky demonštrantov, ktorí prišli podporiť požiadavku Nemecka, aby sa NATO zrieklo možnosti ako prvé použiť jadrovú zbraň. Nemecký minister zahraničných vecí Joschka Fischer opatrne načrtol požiadavku zmeny jadrovej doktríny NATO, keď vyzval ministrov na otvorenú diskusiu na túto tému. Otázka má z hľadiska novej strategickej koncepcie zásadný význam a členovia NATO sa v názore na ňu veľmi odlišujú.
Severoatlantická aliancia zjavne nepočíta s tým, že by na aprílovom summite vo Washingtone ponúkla členstvo dalším uchádzačom. Na zasadaní v Bruseli sa ministri štátov NATO o žiadnom dalšom rozširovaní nezmienili, iba vyzvali Radu NATO na úrovni veľvyslancov, aby pripravila pre washingtonský summit "balík opatrení, ktoré zaktivizujú záväzok pre politiku otvorených dverí".
Ministri ďalej prerokovali situáciu v Kosove i Bosne a Hercegovine, pričom Rada NATO ich oboznámila s rozhodnutím ponechať v Bosne na ďalší polrok okolo 30 tisíc mužov stabilizačných síl SFOR. Očakáva sa, že EAPC podobne ako predtým Rada NATO vysloví veľké znepokojenie nad tým, že bezpečnostná situácia v Kosove zostáva naďalej vážna, a to vinou oboch strán. Rada NATO včera na úrovni ministrov zahraničných vecí prijala vyhlásenie, v ktorom potvrdila svoju podporu politickému riešeniu, ktoré poskytne Kosovu vyšší stupeň autonómie a skutočnej samosprávy, ale ktoré zároveň potvrdí územnú celistvosť Juhoslávie a zabezpečí dodržiavanie občianskych práv obyvateľov nezávisle od ich pôvodu. Rada NATO zároveň potvrdila, že okolo tridsaťtisíc príslušníkov stabilizačných síl (SFOR) zostane v Bosne a Hercegovine na ďalší polrok.
