Je zasnežené moskovské ráno a v malej kaviarničke klebetia nad tanierom polievky a šálkou čaju kedysi uznávaní príslušníci upadajúcej ruskej inteligencie. Niekdajší prominentný scenárista a bývalá hlavná inžinierka v závode na výrobu radarov patria dnes k moskovskej chudobe, odkázanej na charatitívne vývarovne. Po devalvácii rubľa 17. augusta a aj pre problémy súvisiace so splácaním zahraničných dlhov, už aj tak nízke mzdy v Rusku klesli o ďalšie dve tretiny.
V postsovietskom Rusku bola Moskva jediným mestom, ktoré zažilo rozmach a profitovalo z ekonomických reforiem, ale na druhej strane ju potom hospodársky kolaps najviac zasiahol. Párky dnes stoja v prepočte päť dolárov, kilo pomarančov dolár a fľaša francúzskeho vína desať dolárov, mnohým starším a chudobnejším Moskovčanom dnes hrozí hlad a ďalšie problémy, s ktorými sa ostatní Rusi pasujú už celé roky.
Mesto ponúka pre dôchodcov jedlo zadarmo, ktoré sa podáva v kaviarňach vo všetkých 28 obvodoch. Kapacita moskovských "kafe" nestačí pokryť narastajúci dopyt. Armáda spásy a stovky farností sa preto pokúšajú vyplniť túto medzeru. Mesto ani charitatívne organizácie nevedia, koľko je v meste hladných a bezdomovcov, priznávajú však, že nedokážu nakŕmiť všetkých, ktorí sú na to odkázaní.
Chudobných rýchlo pribúda, zvlášť po augustovom kolapse. Iba pred niekoľkými mesiacmi podávali v Stredisku humanitnej pomoci 130 až 150 porcií jedla denne, dnes nestačí ani dvesto, pritom tento počet je limitovaný zdrojmi strediska. Dobrovoľníci musia ráno, keď sa otvára vývarovňa, zablokovať bránu a vytvoriť rad. Najskôr idú ženy, potom muži, postupujú pozdĺž stola naloženého chlebom, kanvicami s horúcim mliekom a hrncami s pariacou sa zmesou rýb a jačmennej kaše.
Základný rozdiel mezi bezdomovcami vo vývarovni charity a inteligenciou v kaviarni U Kuzmu je len v tom, že kým prvá skupina nemá kde bývať, druhá má ešte svoj domov. Obe však žijú na pokraji hladu.
Bývalá inžinerka Nina Petrucholovová sa stravuje takmer každý deň U Kuzmu. Jedlo platí konzorcium ruskej charity, charitaívne organizácie zo Západu a radnica. Táto 74-ročná kultivovaná žena kedysi rada chodila na túry po horách, v zime ešte stále behá na lyžiach, nevynechá ani jedno divadelné predstavenie, ktoré je zadarmo, zbožňuje klasickú ruskú literatúru a hudbu. Kedysi šéfovala veľkému oddeleniu a podľa západných štandardov patrila k vyššej triede riaditeľov, ktorá na dôchodku môže cestovať a dopriať si dobré jedlo. Namiesto toho dnes dostáva niečo vyše 400 rubľov, čo je v prepočte 23 dolárov. Na otázku, ako vôbec môže z toho vyžiť, len skromne odvetí: "Tichúčko." (TASR)
