Vláda sa chystá zaviesť balík opatrení, ktorým by sa mali zmierniť viaceré nerovnováhy v ekonomike. Ráta sa so zvyšovaním cien. V rozpočte sa uplatnia rôzne úsporné opatrenia. Bude treba zvyšovať konkurencieschopnosť priemyslu - zefektívnením konkurzov a vyrovnaní, prílevom zahraničných investícií.

Vláda tvrdí, že bude negatívne sociálne dopady balíčka na nižšie príjmové skupiny zmierňovať. Ako však chce zabezpečiť, aby takéto sociálne výdavky príliš nezaťažili rozpočty fondov?

"Väzba plánovaných opatrení na sociálne dávky je evidentná. Čím bude totiž vyššia miera kompenzácií deregulácií cien, tým väčšie škrty bude nutné zabezpečiť v iných výdavkoch. Inak by sa nezabezpečil cieľ znížiť fiskálny deficit všeobecnej vlády (štátny rozpočet, štátne a poistné fondy, obce, FNM) na 2 % HDP. Dá sa predpokladať, že budeme musieť prehodnotiť niektoré mechanizmy konštruovania sociálnych dávok. Najmä tých, ktoré sú naviazané na minimálnu mzdu, ktorá sa zvyšuje a kde sú aj naďalej zámery jej zvyšovania. Ak by sme tieto mechanizmy nezmenili, ocitli by sme sa v začarovanom kruhu - efekt deregulácií a iných opatrení by bol nulový, pretože o čo viac by sme vytvorili, o to viac by sme minuli na sociálnych dávkach."

Ako chcete zabezpečiť vyšší prílev zahraničných investícií?

"Prvými zo zmien, ktoré by mali prilákať zahraničné investície, sú politické predpoklady, ktoré sa už, myslím, začali napĺňať. Po druhé je to, samozrejme, viera v to, že tvorcovia ekonomickej politiky budú používať trhovo konformnú politiku, že nebudú zasahovať do chodu ekonomiky netransparentnými spôsobmi. Za kľúčové preto považujem zvýšenie transparentnosti, stanovenie pravidiel hry, ktoré platia pre každého, a absenciu zvýhodňovania a politicky motivovaných, účelových noriem. Samozrejme, že ďalšou prioritou pre investorov je vstup do EÚ a do OECD. Najaktuálnejší je vstup do OECD. Verím, že sa to podarí v budúcom roku. To by bol ďalší dôležitý stimul pre zahraničné investície. Za úplne kľúčové však považujem zaradenie do prvej skupiny krajín integrujúcich sa do EÚ. Najmä po ruskej kríze sa totiž ukazuje, že dôvera zahraničných investorov voči rozvíjajúcim sa trhom značne poklesla. Jedinou výnimkou sú krajiny, ktoré sú zaradené do prvej vlny uchádzačov o členstvo v EÚ."

Je tu však časové riziko, že kým sa tieto zmeny odzrkadlia v rozhodnutiach investorov a tí kým si pripravia investičné akcie, môžu prejsť povedzme dva roky? Dá sa to urýchliť?

"Samozrejme, trvá to istý čas, ale s tým sa nedá nič robiť. Je to len ďalší dôvod na to, aby sa s opatreniami na ich podporu začalo čo najskôr."

Dá sa bez zavedenia dovoznej prirážky znížiť deficit bežného účtu platobnej bilancie zo súčasných 11 % na budúci rok na 5 až 6 % HDP?

"Samozrejme, dá sa to. Z technického hľadiska sa to dá. Druhá vec je, či sa to bude dať aj z hľadiska politického. Ja budem robiť všetko, čo sa dá, aby sa to dalo aj z hľadiska politického."

Čiže, ako inak, ak nie dovoznou prirážkou?

"Súvisí to hlavne s kurzom. Ten už je dnes plávajúci. Doterajší vývoj však bol z hľadiska kurzu umelý, čo súvisí s tým, že táto krajina bola veľmi izolovaná - aj vedome zo strany bývalej vlády, ale aj nezáujmom zahraničných investorov. Ja však verím, že sa situácia v tejto oblasti zmení a zvýši sa záujem investorov vrátane portfóliových investícií. Okamžite tým kurz začne byť flexibilnejší a začne riešiť už aj nerovnováhy, ako je deficit bežného účtu. Na druhej strane však platí, že ak sa nám podarí presadiť opatrenia, ktoré navrhujeme, malo by dôjsť k zásadnému zníženiu domáceho dopytu a tým sa zníži aj dovoz. Plus ešte je tu efekt kurzu. Predpokladám však, že ak sa nám podarí zrealizovať navrhované opatrenia, ktoré navrhujeme, nemalo by dôjsť k žiadnej výraznejšej zmene kurzu."

Nebol by dočasne výhodnejší iný kurzový režim - napríklad že by koruna každý mesiac oslabila o určitú hodnotu?

"Predpokladám, že kurzový režim, ktorý máme dnes, je vyhovujúci. Maďarský režim riadenej devalvácie je daný do istej miery vyššou infláciou a úprava kurzu verifikuje len inflačný rast. Považujem za pozitívum, že u nás je inflácia nižšia, aj keď nevyhnutná deregulácia cien povedie k jej zvýšeniu. Zrejme by však nebolo dobré prechádzať na kĺzavý systém, pretože by to mohlo stimulovať rast inflácie a zmäkčovalo by to podmienky pre výrobcov." DUŠAN DEVÁN