Občania na svojej koži pocítia zrejme najmä cenové a daňové zmeny. Liberalizovať (čo v praxi znamená rásť) by sa mali ceny elektrickej energie, tepla, cestovného v osobnej doprave, diaľničných nálepiek a nájomného. Vplyvom zvýšenia spotrebnej dane z uhľovodíkových palív vzrastú ceny benzínu a nafty. Rast cien tepla, elektriny a palív sa však výrazne prejaví aj na ekonomických výsledkoch podnikov. V daňovej oblasti vláda zmierni dopady nižším príjmovým kategóriám rozšírením daňových pásiem, respektíve zvýšením odpočítateľnej nezdaniteľnej položky. Zruší sa aj tzv. milionárska daň. Ľudia však pocítia aj dôsledky šetrenia, ktoré plánuje štát. Nejde pritom len o znižovanie počtu zamestnancov štátu. Veľmi aktuálne sú napríklad dôsledky výrazného spomalenia diaľničnej výstavby. Hrozí totiž prepustenie veľkého množstva ľudí. Znižovanie zamestnanosti bude zrejme sprievodným znakom aj ďalšej časti balíčka - zefektívnenia bankrotového zákonodarstva. To by však malo aj pozitívny efekt - uvoľnil by sa majetok, ktorý by za výhodné ceny mohlo kupovať zahraničie. Vstup zahraničného kapitálu by mal byť motorom budúceho rastu. Ak by sa spolu s tým podarilo vybudovať bezpečný a dôveryhodný kapitálový trh a znížiť úroky, konečne by sa tu nastolili podmienky, aby sa Slovensko mohlo chváliť nielen makroekonomickými číslami, ale aj fungujúcou ekonomikou.