V prvom rade by sa dalo veľmi široko diskutovať o tom, čo sú to sociálne zručnosti. Samozrejme, záleží v zmysle ktorého zo širokého spektra významov tento termín používame. Čo však považujem za dôležitejšie, veľmi rád by som pri tom upozornil na zásadný rozdiel medzi pojmami sociálny pracovník a pracovník v sociálnej oblasti. Tak ako nie každý, kto pracuje v zdravotníctve, je lekár alebo každý pracovník rezortu školstva nie je učiteľ, tak nie každý, kto pracuje v sociálnej sfére, je sociálny pracovník. Sociálna práca je odborná činnosť, ktorá predchádza problémom alebo upravuje problémy jednotlivcov a skupín vznikajúce z konfliktu potrieb jednotlivcov a spoločenských inštitúcií. Jej zámerom je zlepšiť kvalitu života všetkých ľudí. Podľa uvedenej definície je sociálna práca vysoko profesionálnou činnosťou, ktorá vyžaduje patričný osobnostný a vzdelanostný štandard toho, kto ju vykonáva, teda sociálneho pracovníka. To, že za sociálneho pracovníka sa na Slovensku považuje každý, kto si o to povie, resp. každý úradník na sociálnych oddeleniach verejnej správy, či už s kvalifikáciou pestovateľa - chovateľa, stavbára, ekonóma alebo mnohých ďalších profesií, je následok mnohoročnej deformácie pohľadu na sociálnu prácu. V súčasnosti sa už sociálna práca považuje za samotný interdisciplinárny vedný odbor, ktorý možno študovať formou magisterského alebo bakalárskeho štúdia na slovenských univerzitách, prípadne formou zatiaľ experimentálneho 3-ročného vyššieho odborného štúdia. Sociálne školstvo, ktorého pozitívny trend rozvoja v SR bol v roku 1951 násilne prerušený, nadviazalo po roku 1989 na svoju mnohoročnú úspešnú tradíciu a už niekoľko rokov produkuje svojich absolventov - sociálnych pracovníkov - ktorí svojím osobnostným a kvalifikačným profilom spĺňajú požiadavky na vykonávanie profesionálnej sociálnej práce. Verím preto, že kritika, na ktorú reagujem, nebola adresovaná sociálnym pracovníkom, ale pracovníkom pracujúcim v sociálnej sfére, bez patričnej kvalifikácie a skúsenosti, ktorých je, bohužiaľ, na príslušných pracovných miestach stále väčšina. Na otázku prečo je to ešte stále tak, prečo si musia kvalifikovaní sociálni pracovníci paradoxne ešte stále hľadať uplatnenie v iných profesijných oblastiach, treba hľadať odpoveď najmä u ich potenciálnych zamestnávateľov. JOZEF TOPOĽSKÝ,

Asociácia sociálnych

pracovníkov na Slovensku