Napriek tomu, že som tohto roku ešte nemohla voliť, zapájala som sa do rôznych politických aktivít, bola som účastníčkou kampaní a všímala som si aj ľudí okolo seba. Často som sa započúvala do rozhovorov mladých ľudí stojacich vedľa mňa v autobuse či na zastávke. Mnohokrát som bola milo prekvapená, keď som si uvedomila, že veľa mladých sa volieb zúčastní, lebo cítia občiansku povinnosť spraviť niečo pre tento štát. No predsa sa našli i takí, čo povedali: "Ja na tom nič nezmením, jeden hlas nezaváži." Vtedy so mala potrebu a chuť nakričať na nich, dohovoriť im, že každý jeden hlas je potrebný a každý z nás môže ovplyvniť výsledky volieb. Ale stála som, bola som ticho a jediné, na čo som sa zmohla, bol vnútorný krik. Dúfala som, že si to v poslednej chvíli rozmyslia a pristúpia k volebným urnám, do ktorých hodia svoju budúcnosť zalepenú v bielej obálke. Či tak urobili, to sa nikdy nedozviem, ale s radosťou som zistila, že až 80 percent prvovoličov prišlo vysloviť svoj názor. Chcela by som sa im za to poďakovať.

PETRA PALENČÁROVÁ,

Bratislava