PAULO COELHO - Narodil sa v roku 1947 v Rio de Janeiro, kde podľa jeho slov býva 100 dní v roku. Počas zostávajúcich 265 dní cestuje. Celosvetovú popularitu si získal románom Alchymista z roku 1988 (v slovenčine vyšiel vo vydavateľstve SOFA), ktorý bol preložený do 30 jazykov a predalo sa ho viac ako 5,5 milióna výtlačkov. Táto kniha prekročila 100 vydaní na celom svete a ocenili ju viacerými literárnymi cenami. Americká National Library Association vyhlásila knihu v roku 1994 za jednu zo štyroch najlepších kníh roka. Za knihu roka ho označil aj francúzsky časopis Elle a austrálske noviny Sydney Morning Herald. Tento rok vydalo vydavateľstvo SOFA aj jeho zatiaľ poslednú knihu Piata hora, ktorá bola vo svete označená ako "najočakávanejšia kniha roka". Počas svojho života prešiel mnohými zlomami, kým sa mu splnil detský sen stať sa spisovateľom. Z vôle rodičov sa mal stať právnikom, no zbehol k hnutiu hippies. Po vytriezvení z "kvetinovej" eufórie sa stal prominentným textárom brazílskeho popu, pracoval vo firmách CBS a PolyGram. Keď bol na vrchole, tvrdo dopadol na dlažbu, odkiaľ sa dostal na literárny vrchol."Keď si niečo želáš, celý vesmír sa spojí a pomôže ti," s obľubou hovorieva brazílsky spisovateľ, ktorý má za sebou úctyhodný počet 23 miliónov predaných kníh. Paulo Coelho. Do Bratislavy prišiel v nedeľu večer na základe pozvania vydavateľstva SOFA, ktoré mu v týchto dňoch vydalo jeho knihu Na brehu Rio Piedra som si sadla a plakala (preklad - M. Petrovská, ilustrácia na obálke - D. Kállay). Trojdňový pobyt v Bratislave podľa odborníkov jedného z najvplyvnejších spisovateľov sveta zároveň ukončil jeho niekoľkomesačné turné po krajinách Európy a Ázie.

Ako ste spokojný s výsledkami vašich spoznávacích ciest?

"V cestovaní je veľká mágia. Počas neho sa cítim ako dieťa, ktoré spoznáva nové veci. Som rád, že som sa dostal aj do Bratislavy, ktorá má čarovnú atmosféru. Fascinuje ma spoznávať nové prostredie, nových ľudí. Navyše, mám tu veľa čitateľov, s ktorými som sa chcel stretnúť."

To sa však dá povedať o každej krajine, kde sa vydávajú vaše knihy. Alebo existuje výnimka?

"Dodnes si to neviem vysvetliť, ale napríklad v takom Dánsku sa predalo len päťdesiat kusov knihy Alchymista."

Túto vašu najúspešnejšiu knihu ste vraj napísali za pätnásť dní. Naozaj píšete tak ľahko?

"Je to spontánna záležitosť a prázdny papier ma neodrádza. Nikdy sa však do písania nenútim. Je však pravda, že tie chvíle prichádzajú večer, keď ruch Ria de Janeiro trochu zoslabne. Naraz sa otvorí opona a ja viem, že musím dať niečo zo seba von."

Alchymista bol napísaný po vašej skúsenosti na Mohavskej púšti v USA. I to bol zlomový moment?

"Áno, bol to moment doteraz môjho najväčšieho životného zlomu. Boli sme tam spolu s manželkou štyridsať dní, počas ktorých som prešiel dôležitú časť mojej duchovnej cesty. Vtedy som definitívne zadusil prítomnosť autodeštrukcie a vydal som sa na spisovateľskú dráhu."

Stretli ste sa počas týchto "púštnych" meditácií s nadreálnymi osobami tak, ako o nich píšete v knihe?

"Pochopil som, že môj anjel strážny je vždy pri mne."

Často hovoríte, že ľudia by mali sledovať svoje sny a snažiť sa o ich napĺňanie. Je tu dôležitá aj morálna korekcia?

"Keď sa človek vydá na túto cestu, prirodzene cíti, že nie je na nej sám. Treba rátať s ľuďmi, ktorí vás obklopujú, že budú podobne zanietení ako vy. Istým spôsobom musíte rešpektovať bariéru blížnych."

Prichádza pri tomto rešpektovaní aj vnuknutie zhora?

"Áno, ale nie takým spôsobom, ako to očakávate. Keď som sa rozhodol zrealizovať svoj sen, tak som prežil veľmi krušné chvíle. Kniha hovorí o tom, že človek by sa nemal vzdať, aj keď prežíva na ceste traumatické okamihy. Ak vytrváte a oddáte sa životu, tak svoj cieľ dosiahnete."

Doteraz sa predalo 23 miliónov vašich kníh. Ako korigujete svoju moc nad toľkými ľuďmi?

"Zodpovednosť je veľmi veľká, ale nechávam na samotných čitateľov, do akej miery a akým spôsobom si vyložia posolstvo mojich myšlienok. Pravda je tá, že každý spisovateľ je pri svojej práci sám, pričom sa stále snaží objaviť seba samého. Potom sa to robí s láskou a zanietením, pričom tieto veci sa cez knihu dostanú aj k čitateľovi."

Možno chápať vašu literatúru aj ako spoveď?

"K spovediam by sa dali zaradiť Mágov denník alebo Valkýry. V Piatej hore som sa zase snažil odpovedať na otázky, ktoré ma lákali. Každá spoveď nesie v sebe nádej."

Hovorí sa, že spisovateľ napíše počas života len jednu dobrú knihu. Už ste ju napísali?

"Keby som sa na to pozeral týmto spôsobom, tak by ma to paralyzovalo. Písanie je mojou osobnou potrebou. Knihy sú ako deti - ani lepšie, ani horšie. Milujem ich rovnakým spôsobom."

Ako budete tráviť vianočné sviatky?

"Už osem rokov chodím počias Vianoc do francúzskych Lúrd, kde navštívim miestnu rituálnu jaskyňu. V tej chvíli som úplne sám, ďakujem Vševidiacemu a prosím ho o ochranu. Tohto roku by som tam opäť chcel ísť."

ĽUDO PETRÁNSKY ml.