ekonomického pohľadu do územného plánovania. Tomuto prístupu sa dvere otvorili po roku 1989. Urbanistická ekonómia sa splošťovala na bilanciu kapacít napríklad bývania alebo pracovných príležitostí. V roku 1989 sa odmietlo plánovanie, pojem nadobudol hanlivý význam. Pritom vo vyspelých ekonomikách sa plánovanie považuje za proces, ktorý vytvára regulačné podmienky a rámce pre prirodzené trhové sily," hovorí kandidát na primátora Bratislavy v blízkych komunálnych voľbách.
Miera regulovania trhových síl je predmetom diskusií, sporov medzi urbanistami a ekonómami.
"Investori majú prirodzený záujem čo najviac vyťažiť zo svojej nehnuteľnosti, na druhej strane plánovači by najradšej všetko prísne riadili. Ukazuje sa, že pre pohľad na investície je potrebná istá voľnosť. Územný plán by mal vytvárať podmienky pre investorov, čo iste neznamená, že sa im musí vo všetkom podriadiť," tvrdí P. Beňuška.
V rokoch 1990 a 1991 v Útvare hlavného architekta mesta Bratislava mali spracované ponukové listy, kde pre preluky v meste navrhli regulačné podmienky. "Investori mali pomerne veľkú voľnosť vo funkčnom využití pozemkov, ale istú voľnosť aj v priestorovom výraze. Niečo podobné robili aj v nemeckom Regensburgu. Mesto vkladalo svoje pozemky do spoločností a tým sa rozvíjala hospodárska základňa mesta. V Bratislave je potrebné reštrukturalizovať hospodársku základňu. Život tu pôsobí aj akosi prirodzene. Mnohé priemyselné aktivity v meste zanikajú, menia svoj charakter. Pôsobí tu tlak územného plánovania. Príkladom je ukončenie výroby viskózového hodvábu v Istrocheme. Stalo sa to aj pod tlakom, ktorý vyvíjal niekoľko rokov územný plán, ktorý je vlastne miestnym zákonom a presadzuje všeobecné záujmy. V tomto prípade presadzoval hodnoty zdravia obyvateľov pred podnikateľskými záujmami," pripomína P. Beňuška.
Pri spracovávaní a prerokovávaní územného plánu je dôležité skutočné zatiahnutie obyvateľov i podnikateľov do jeho prípravy. "Je to dôležité preto, aby sa v meste dobre podnikalo i dobre žilo. Vo vyspelých krajinách pribúdajú aj ďalšie ekonomické nástroje, napríkad aj dane. Mestá majú svoje dane. Slovenský daňový systém čaká premena, ktorej výsledkom by mala byť prax, že časť daní by vyberali priamo mestá. Mesto Zürich malo pred dvadsiatimi rokmi 440 tisíc obyvateľov a práve preto, že daňové odvody boli v meste vyššie ako inde, počet obyvateľov sa za dvadsať rokov znížil. Mesto malo problémy s dopravou, sociálnymi službami. Poloha plánovania sa tu ukazuje najmä v tom, že prekračuje krátke volebné obdobia, pretože zásadné zmeny si vyžadujú viac času - ako napríklad v Zürichu až dvadsať rokov. Územný plán takisto nesmie podliehať konjukturálnym krátkodobým vplyvom. Rozvoj mesta nesmie byť chaotický, dosť jasne sa musí stanoviť jeho smerovanie," zdôrazňuje P. Beňuška.
Teraz je čas premyslieť si, či Bratislava má rozširovať hospodársku základňu, alebo sa má stať miestom výmeny informácii a peňazí. "Ak nebudeme plánovať, tak sa z Bratislavy môže stať miesto výmeny tovarov, prekladisko. Hoci mestské zastupiteľstvo neprijalo jasnú koncepciu, predsa sa v Bratislave rozvíjalo najmä peňažníctvo, služby. Na druhej strane sa nedostatočne rozvíja veda a výskum, hoci mesto má veľký potenciál práve v tejto oblasti," hovorí P. Beňuška.
Bratislava potrebuje aj zmenu v prepojení volených mestských orgánov a podnikateľských subjektov. "Navrhujeme založenie Bratislavskej rozvojovej spoločnosti, ktorá by mala reprezentovať silné hospodárske subjekty, ale aj tretí sektor, pretože bez spolupráce obyvateľov budú úspechy len krátkodobé, nebude to dlhodobé smerovanie mesta k želaným cieľom. Nemožno sa spoliehať na možnosť presadenia stratégie v orgánoch mesta, musí tu pôsobiť celé spektrum aktivít a záujmov," tvrdí P. Beňuška.
Často sa diskutuje o tom, či možno riešiť akútne problémy mesta tak, aby sa nenarušili strategické zámery. "Je to dokonca nevyhnutnosť. Operatívne rozhodnutia sa musia prijímať so zreteľom na koncepciu, stratégiu. Týka sa to napríklad aj riešenia dopravnej situácie v Bratislave. Existujú projekty a zámery, ktoré riešia problémy s parkovaním v meste i obchvaty centra, a, samozrejme, mestskú dopravu. Sú to náročné projekty, kde mesto nevystačí samo a musí spolupracovať s vládou. Niektoré stavby vytvoria také množsvo pracovných príležitostí, že pomôžu nielen Bratislave, ale vlastne celému Slovensku," pripomína P. Beňuška.
Prepojenie hlavného mesta s hospodárskym zámedzím celej krajiny je zaujímavé, a navyše aj užitočné. Takto sa dá uvažovať napríklad aj o výstavbe metra. "Pred rokom sme analyzovali financovanie metra a ukazuje sa, že bez účasti štátu sa takáto stavba nedá dokončiť. Existujú aj možnosti využiť prostriedky z fondu regionálneho rozvoja Európskej únie, pravda závisí to od tempa a hĺbky približovania sa Slovenska k únii. Inšpirujúcim príkladom je stavba metra v Aténach, kde sa Európska únia podieľala na financovaní až miliardou dolárov," uvažuje P. Beňuška.
Veľa sa diskutuje o tom, či sa mesto má správať aj ako podnikateľ, alebo má iba vytvárať podmienky na podnikanie. Mesto je najväčším vlastníkom nehnuteľností na svojom území. Evidencia teraz nie je ešte dokončená. "Majetok sa musí zhodnocovať. Mesto si musí nehnuteľnosti rozdeliť do niekoľkých skupín, musí sa rozhodnúť, ktoré stavby a pozemky potrebuje na svoje fungovanie. Okrem verejnoprospešnej časti majetku, ktorá bude zrejme vždy stratová, možno využívať aj zvyšok, kde investície môžu byť zaujímavé a návratné. Časti majetku, kde nie je predpoklad, že by priniesol mestu nejaké zdroje, sa možno aj zbaviť, predať ju. Budeme uvažovať aj o zmene vzťahu mestských podnikov k magistrátu," hovorí P. Beňuška. (r)
