Pred časom tri razy za sebou znížila krátkodobú úrokovú mieru centrálna americká banka. Úroková miera je pritom najdôležitejším makroekonomickým ukazovateľom, podľa ktorého sa orientujú burzoví auguri: nízka úroková miera má totiž za následok zvýšenie príťažlivosti investovania do akcií a zníženie atraktivity vkladania peňazí do štátnych obligácií.
Po americkom úrokovom ohňostroji prišla tentoraz na rad Európa. Všeobecne sa očakávalo, že ústredné banky - a predovšetkým nemecká Spolková banka - niekoľko týždňov pred štartom eura nebudú znižovať úrokovú mieru. Jedným z hlavných znakov úspešnej činnosti ústrednej banky však je, že úrokovú mieru zmení vtedy, keď to takmer nikto nečaká. Nebolo tomu inak ani uplynulý týždeň. Vo štvrtok vyhlásila Bundesbanka, že spolu s ostatnými ústrednými bankami budúcej menovej únie znižuje úrokovú mieru pre krátkodobé medzibankové obchody. Burziánov tak viac ako príjemne prekvapila. Dominantný nemecký burzový barometer DAX (index 30 najväčších akciových spoločností) totiž začal po nedávnom razantnom raste a preskočení hranice 5000 bodov nebezpečne klesať. Pozitívna správa však vo štvrtok zvrátila negatívny trend z prvej polovice týždňa: DAX stúpol za jeden deň o 2%, keď predtým stratil takisto za jeden deň takmer 5%.
Slovenské akcie zažili za nemeckej burzovej znovu prevažne negatívny týždeň. Podľa údajov v odbornom časopise BOERSE ONLINE klesla Nafta Gbely k 1. decembru oproti 24. novembru o 6,67% na 21 DEM, Váhostav Žilina o 1,32% na 22,50 DEM a VSŽ Košice sa prepadli o 11,11% na 8 DEM. Slovakofarma zostala na úrovni 86 DEM. Stúpol jedine Slovnaft: o 7,14% na 30 DEM. Nafta Gbely, Váhostav Žilina a VSŽ Košice zaznamenali pritom najnižšiu hodnotu za posledných 12 burzových mesiacov. O ekonomickej situácii vo VSŽ svedčí skutočnosť, že rekordná hodnota košických účastín za uplynulý burzový rok činila 36 DEM. V dôsledku finančnej krízy sa teda kurz VSŽ na nemeckej burze znížil viac ako trojnásobne!
JÁN ŠALGOVIČ, Mníchov
