BRATISLAVA (SME - dd) - Po tom, čo reformné krajiny strednej a východnej Európy zaznamenali v roku 1997 po čase opäť ekonomický rast (2,7 %), Svetová banka očakáva v tomto roku jeho spomalenie na 0,5 % a v roku 1999 až na 0,1 %. Oživenie by malo nastať až v roku 2000, keď predpokladá rast hrubého domáceho produktu celého regiónu o 3,4 %. Ako sa uvádza v dokumente Globálne ekonomické vyhliadky, ktorý vypracovala Svetová banka, ekonomický rast by v tomto roku malo dosiahnuť 21 z 25 krajín tohto regiónu.

Podľa Svetovej banky viaceré stredoeurópske a pobaltské krajiny profitovali v tomto roku z rastu dopytu v niektorých západných krajinách, najmä v Nemecku. Na druhej strane im veľmi pomohol aj pokles cien surovín - hlavne ropy, v menšej miere aj kovov a poľnohospodárskych komodít. Ten však na druhej strane sťažil ekonomickú situáciu viacerých nástupníckych krajín Sovietskeho zväzu - najmä Ruska, Ukrajiny a kaukazských štátov.

Pri prvej skupine postsocialistických štátov, kam patria krajiny zaradené do prvej vlny integrácie do EÚ (Poľsko, Česko, Maďarsko, Slovinsko a Estónsko), zdôrazňuje Svetová banka nutnosť harmonizovať ich ekonomické a finančné štandardy s úniou. Predpokladá pritom aj rad problémov - hlavne v oblasti poľnohospodárstva. Na druhej strane by však v dôsledku integračných úspechov mali tieto krajiny zaznamenať rast zahraničného kapitálu, čo im umožní zvýšiť exportnú výkonnosť a dynamizovať ekonomický rast. Skupina piatich krajín tvoriacich prvú vlnu integrácie do EÚ by podľa Svetovej banky mala zaznamenať v tomto roku 4,8-percentný ekonomický rast, ktorý by sa v roku 1999 mal znížiť na 3,6 % a v roku 2000 stúpnuť na 5,1 %.

Druhá skupina krajín, kam patrí aj Slovensko, by podľa Svetovej banky mala v tomto a budúcom roku zaznamenať 4-percentný ekonomický rast, ktorý by sa v roku 2000 mal zvýšiť na 4,5 %. Pri Bulharsku a Rumunsku ocenila Svetová banka pokrok v stabilizačných programoch, ktorý sa už začína prejavovať v niektorých náznakoch ekonomického rastu. Pri Slovensku spomenula iba fakt, že rast inflácie a fiskálneho deficitu vyústil do zníženia ratingu krajiny. Baltické štáty si aj napriek striktnej monetárnej politike zachovávajú vysoký ekonomický rast, ktorý sa prejavuje najmä v sektore služieb. Ekonomické vyhliadky krajín druhej skupiny, kam patria aj štáty bývalej Juhoslávie a Macedónsko, budú preto podľa Svetovej banky výsledkom posilnenia exportu vyplývajúceho z predpokladaného oživenia západoeurópskej ekonomiky a vývoja ich domáceho dopytu. Ten bude v krajinách ako Rumunsko a Bulharsko rásť a v ostatných stagnovať.

Posledná skupina postkomunistických krajín, ktorú tvoria nástupnícke krajiny Sovietskeho zväzu, trpela najmä dôsledkami ruskej finančnej krízy (Rusko a Ukrajina) a poklesom cien surovín (kaukazské a stredoázijské štáty). V tomto roku preto predpokladá Svetová banka pre postsovietske krajiny 3,7-percentný ekonomický pokles, ktorý by mal byť v roku 2000 až 4,3-percentný. Oživenie predpokladá až v roku 2000, keď by mal tento región dosiahnuť 1,7-percentný rast. Nastúpenie rastu v týchto krajinách je podľa nej podmienené zásadnými inštitucionálnymi zmenami, ako aj reformami zameriavajúcimi sa na ekonomickú stabilizáciu, investície a zefektívnenie výberu daní.