Pred búčskou školou, v ktorej pred niekoľkými rokmi vznikla nová metóda výučby slovenského jazyka, sa v piatok predpoludním začali zhromažďovať občania. Oficiálne sa do funkcie riaditeľa vracal Lajos Varga. Viacerí z nich tu strávili nejeden deň po 17. marci, keď svoju školu bez riaditeľa strážili, aby zabránili štátnej moci dosadiť sem kohosi iného. Ich boj za návrat riaditeľa napokon nebol márny, hoci bola potrebná zmena vlády. "Sme šťastní, dojatí, ani neviem, čo povedať," hovorí členka Spoločného petičného výboru Kornélia Szegiová. Ďaľší dodávajú, že boli chvíle, keď už neverili, nedúfali a upierali sa iba k voľbám. K. Szegiová je z Bátorových Kosíh. Aj do tých sa v piatok tiež vrátil riaditeľ, ktorého si rodičia, učitelia a občania "vyvzdorovali". Veril som, že pravda zvíťazí, hovorí František Varga. Uviesť ho prišli okrem prednostky okresného úradu aj vicepremiér Pál Csáky a štátny tajomník ministerstva školstva László Szigeti. Krátko po dvanástej v hustnúcom snežení odišli z bátorovokosižskej školy do Búča cestou, ktorú v apríli spojila živá reťaz občianskeho protestu. Pri slovách búčskeho rodáka L. Szigetiho o úspechu občanov, ktorí vytrvali, a o šťastí, ktoré cíti z toho, že občan neprehral, sa zjavila v nejednom oku slza. Vicepremiér Csáky neskôr v diskusii s učiteľmi a petičným výborom ocenil tento príhovor: "Stalo sa niečo vážne - štátna moc ukázala, že tu nie je preto, aby občanovi ukázala päsť, ale aby ho rešpektovala." L. Varga a F. Novák neboli jediní odvolaní riaditelia. Iba v ich prípade však moc nedokázala presadiť svoje. Po deviatich mesiacoch sa v dvoch školách skončila neistota. Začínajú sa všedné dni. Obce sa halia do bieleho a žiaci sa tešia na predĺžené prázdniny...
JÁN CHLUP
