VARŠAVA (ČTK) - Zákon o Inštitúte národnej pamäti (IPN), ktorý mal Poliakom sledovaným v období komunistického režimu umožniť prístup ku zväzkom, ktoré o nich viedla poľská tajná polícia, vetoval včera poľský prezident Aleksander Kwaśniewski. Jedným z hlavných dôvodov veta je podľa jeho právnika Ryszarda Kalisza to, že do zväzkov nebude smieť nahliadnuť každý občan, napísala agentúra PAP. Hlava poľského štátu taktiež spochybňuje právo IPN rozhodnúť o tom, kto bol poškodený, podľa Kwaśniewského totiž také hodnotenie náleží len súdom. Prezident takisto nesúhlasí so spôsobom menovania vedenia inštitútu. V "súlade so štandardmi demokratického právneho štátu" by totiž podľa neho malo byť vyberané podobne ako sudcovia, a nie - ako to predpokladá zákon - hlasom parlamentnej väčšiny. Podľa zákona, ktorý Sejm (dolná komora poľského parlamentu) schválil 22. septembra, budú v zväzkoch figurovať mená agentov a dôstojníkov vtedajšej poľskej komunistickej polície, nehľadiac na to, či v súčasnosti vykonávajú významné funkcie alebo spolupracujú s terajšími tajnými službami. Nedostupné však zostanú údaje o iných poškodených a nezúčastnených osobách. Tajné zostanú taktiež tie zväzky, pri ktorých si to bude vyžadovať bezpečnosť štátu. Zmienené dokumenty mal zhromažďovať a sprístupňovať IPN, ktorý by mal vzniknúť v januári budúceho roka.
Inštitút mal evidovať, zhromažďovať a sprístupňovať dokumenty bezpečnostných služieb, vytvorené medzi 22. júlom 1944 a 31. decembrom 1989, a taktiež materiály bezpečnostných orgánov tretej ríše alebo bývalého Sovietskeho zväzu. Okrem iného ide o zväzky týkajúce sa nacistických a komunistických zločinov, iných zločinov proti ľudskosti či vojnových zločinov alebo politicky motivované represie. Na čele inštitútu financovaného zo štátneho rozpočtu mal stáť predseda, ktorého na 7-ročné funkčné obdobie menuje Sejm na návrh deväťčlenného kolégia. Podľa koordinátora tajných služieb Jacka Palubického môžu záujem o nahliadnutie do svojich zväzkov prejaviť až štyri milióny osôb. Za prístup k týmto dokumentom sa podľa Centra pre výskum verejnej mienky (CBOS) vyslovilo vlani v decembri 73 percent opýtaných. So svojimi zväzkami sa chcelo oboznámiť 44 percent Poliakov.
Prezidentovo veto môže podľa poľskej ústavy prehlasovať trojpätinovou väčšinou Sejm (za prítomnosti aspoň polovice poslancov). Potom mu nezostane nič iné, iba zákon podpísať.
