pre dlhotrvajúci permanentný výskum v beztiažovom stave a mimo zemskej atmosféry. Medzinárodný projekt v hodnote okolo 60 miliárd amerických dolárov. Viac než polovicu tejto sumy by mali uhradiť Spojené štáty americké. Vesmírny kolos má byť dokončený v roku 2004 a jeho životnosť sa predpokladá zhruba na 15 rokov. Prví ľudia budú na tejto stanici žiť už asi o rok. Na programe sa okrem USA a Ruska podieľa ešte aj Japonsko, Kanada, Brazília a 11 európskych krajín. Niektoré moduly sú už hotové a čakajú len na štart.
Základný kameň ISS, modul Zariu vyniesla z kozmodrómu Bajkonur 20. novembra na obežnú dráhu Zeme raketa Proton-M. Modul Zaria sa oddelil od posledného stupňa rakety 9 minút a 49 sekúnd po štarte. Po blahoželaní od ruského prezidenta Borisa Jeľcina sa k blahoželaniu pripojil aj americký viceprezident Al Gore. Povedal, že Zaria "znamená žiaru novej epochy kozmických výskumov a rozšírenia horizontov ľudských poznatkov". Šéf ruskej kozmickej agentúry Jurij Koptev usudzuje, že umierajúci ruský kozmický priemysel sa úspešne obhájil vynesením modulu do vesmíru.
Päť dní po štarte ruského modulu Zaria, prvého segmentu ISS, pozemná kontrola zistila niekoľko systémových chýb. Jurij Koptev povedal, že chyby nemajú "principiálny charakter". Upresnil, že problémy spôsobuje jedna z ôsmich batérií. V poriadku nie je ani tlak vody a pravdepodobne sa úplne neotvorila jedna z antén. Stabilizácia systému modulu Zaria potrvá podľa Kopteva určitý čas, ale neohrozí pripojenie amerického modulu Unity 6. decembra. Letová výška modulu sa pohybuje od 179 do 341 kilometrov. Zaria bude po dokončení ISS plniť úlohu kozmického "ťahača", skladu paliva a zdroja energie.
Na svoj príspevok k budovaniu ISS sa chystá i Japonsko, kde vedci pracujú na japonskom module, ktorý má americký raketoplán dopraviť na obežnú dráhu v rokoch 2001–2002. Zariadenie síce zatiaľ existuje len v náčrtoch, ale Japonsko už vyhlásilo verejný konkurz na jeho pomenovanie. Doterajšie pracovné označenie "experimentálny modul" sa Tokiu nepáči; chce nejaké symbolické meno ako ruská Zaria. O japonský modul, ktorý má umožniť rozsiahle vedecké výskumy, už prejavujú záujem odborníci z elektronického a automobilového priemyslu, ktorí by vo vesmíre radi získali novú generáciu polovodičov či nové materiály využiteľné pri konštrukcii ekologicky čistých motorov. Leonardo je zasa jeden z troch modulov ISS, ktoré dodá Talianska vesmírna agentúra. Pomocou špeciálneho nákladného lietadla typu Airbus Beluga bol už v novembri dopravený do Kennedyho vesmírneho strediska. Na pripojenie k ISS si však počká do roku 2000.
(REUTERS, ČTK, TASR, NASA, r)
