Na štadióny krajiny polmesiaca sa roky rokúce obávajú chodiť futbalové, basketbalové, volejbalové družstvá. Akoby búrlivá atmosféra k športu nepatrila. Pravda, pred rokmi bol zápas Galatasaray Istanbul - Manchester United poriadne hustý. Nebol však jemnejší ani v lordskom Anglicku. Oba zápasy sa skončili remízou. Pamätám si, ako vlani vítali Solúnčania ohňostrojom a uvítacím ceremoniálom azda všetkých plavidiel prístavu svojich basketbalistov, ktorí vyhrali v tureckej Burse a priviezli do Grécka Koračov pohár. Pripomíname, že v prvom zápase v meste Cyrila a Metoda zvíťazili Turci a zrejme netreba zdôrazňovať tisícročnú grécko-tureckú averziu. V basketbale sa však prejavila iba zvýšenou radosťou.
Teraz sa Turkov bála pyšná turínska "stará dáma" s mladíckym názvom klubu Juventus. Taliani nechcú vydať Ankare vodcu kurdských separatistov Abdullaha Öcalana. V uliciach Istanbulu, Izmiru, Bursy pálili vlajky zeleno-bielo-červenej trikolóry európskej veľmoci. Hviezdy okolo Zinedina Zidana sa na štadión Ali Sami Yen sprvoti báli, nepresvečila ich ani sľúbená a dodržaná ochrana 22 000 policajtov. Napokon však odchádzal Juventus "paf" z prijatia i z rozlúčky s kvetinami v rukách od srdečného istanbulského davu. So známou úvahou, že politika do športu nepatrí, možno polemizovať, lebo prvky potrebnej diplomacie si tento silný mierotvorný fenomén vyžaduje. Istotne ho však nemožno zneužívať na štátnické záujmy vedúce k násiliu, v prípade kvalifikačného stretnutia MS Honduras - Salvádor pred rokmi k vojnovému konfliktu.
Tréner Marcelo Lippi si po stretnutí paradoxne posťažoval, že jeho hráčov rušila prítomnosť bezpečnostných zložiek, aby pripomenul: "Bol to výborný zápas. O tom futbal je, o ničom inom." Kiežby sa všade na futbale mohli policajti iba nadchýňať hrou. Dvadsiatim dvom tisícom Turkov v uniformách tento luxus priebeh zápasu bez jedinej žltej karty umožnil, na rozdiel od mnohých štadiónov v "kultúrnej Európe" pri zápasoch neraz s minimálnou návštevnosťou. Turek sa už dnes nepreháňa po panónskej rovine s kindžalom v ruke, ale vie hrať i organizovať špičkový šport. Európu (hoci Turecko do nej patrí), nielen športovú, to dosť nespravodlivo, ale predovšetkým zbytočne, prekvapuje.
PETER FUKATSCH
