Oslovili vás už autori projektu?

"Žiadny oficiálny list som nedostal, len si skladám obrázok, ktorého vznik sa datuje v jednom moravskom mestečku. Sedel som tam nedávno v hoteli a jedna pani redaktorka mi povedala, že práve tu sedela pani Dietlová. A vraj hovorila, že sa uvažuje o pokračovaní."

Prijali by ste ponuku?

"Z pozície požehnaného veku si vravím, že im budem držať palce. Keby som však ešte mal silu, možnosť a mali by záujem, rád by som sa na tom zúčastnil. Hoci viem, že v druhej sérii som bol odsunutý do dôchodku. Teraz ma pravdepodobne celkom odsunú do nemocnice."

Má seriál šancu v súčasnej konkurencii zahraničnej televíznej tvorby z nemocničného prostredia?

"Lekári sa k nemu takmer všade priznávali ako k jednému z mála, ktorý o ich povolaní a zdravotníctve svedčil pomerne autenticky. Ak bude pokračovať v Dietlovom duchu, nebude sa báť hovoriť rečou všedného dňa, nebude forsírovať umelé konflikty a zrážky, nebude v základoch expresívny, a ak sa toto všetko neodrazí v celkovom rytme, potom má šancu."

Prečo sa podľa vás na primára Sovu nedá zabudnúť?

"Asi sa mi celkom slušne podaril preto, že som ho mohol zahrať z vlastnej praxe chorého človeka. Prácu lekárov som videl zvnútra nemocnice, kde som si odležal dlhé mesiace, aj z operačného stola. Bola tam i moja skúsenosť."

Zvykli si vás ľudia s postavou stotožňovať?

"Prejavy ľudí ma až dojímali. V listoch, ktoré som si špeciálne ukladal, mi písali o takých zážitkoch v rodinách, že sa mi to zdalo neuveriteľné. Často som v nich evokoval mená lekárov, ktorých vo svojom blízkom okolí považovali za ľudí sovovského typu. V tom seriáli asi bolo niečo ako posolstvo proti vzájomnému odcudzovaniu sa. Ako sa nadnesene hovorí, voňalo to ľudskosťou."

DALIBOR HLADÍK