13. decembra v Mladej Boleslavi), so Slovenskom (v sobotu 12. decembra v Ostrave) a pred turnajom Baltika Cup v Moskve.
m Váš menovec, tréner Hlinka, si do národného tímu ČR vybral celý sparťanský útok Hlaváč - Výborný - Hlinka. Čakali ste to alebo vás nominácia prekvapila?
"Keď mi to pri náhodnom stretnutí v uliciach Prahy oznámil istý športový novinár, nechcel som tomu uveriť. Doma som sa presvedčil na teletexte a na odkazovači som už mal niekoľko gratulácií od spoluhráčov, známych. V kútiku duše som na nomináciu myslel v novembri pred turnajom Karjala Cup vo Fínsku, keď sme sa so Spartou v Extralige dobre rozbehli. Medzitým sme prekonali malú krízu a prestal som dúfať, že si na mňa tréner Ivan Hlinka spomenie."
m Ozaj, poznáte sa s ním?
"Prišli sme do kontaktu asi pred tromi rokmi, keď sa vynorila možnosť môjho prestupu zo Sparty k nemu do Litvínova. Odvtedy sme neboli spolu."
m Ako ste sa v roku 1993 dostali do Prahy?
"V Dukle som nemal stále miesto v zostave, ozvali sa funkcionári Sparty. Môj otec pochádza z Prahy, na vojenčinu prišiel do Trenčína, hral hokej za armádne mužstvo, oženil sa na Slovensku. Ja som išiel s manželkou Mirkou a malým synom opačným smerom. Spočiatku som netušil, či sa v sparťanskom drese udržím. Zmena prostredia mi však prospela. Pevné miesto v zostave mám aj v tejto sezóne, keď na lavičku prišiel tréner Július Šupler."
m Jeho zrejme dobre poznáte z Trenčína.
"Samozrejme. Je zaujímavé, že práve Šupler ma v roku 1990 vytiahol z dorastu Dukly. Náhoda chcela, že na prvý ligový zápas ma postavil proti Sparte. Neskôr ma vybral do juniorského tímu ČSFR. Teraz je mojím trénerom a ja som sa dostal do reprezentácie ČR. Nemusím zrejme dodávať, že Šupler bol medzi prvými, kto mi po nominácii v "nároďáku" zaželal šťastie. Vzácny človek."
m Pri vašej postave 188 cm/94 kg sa medzi mantinelmi nestratíte. V mladosti vás v Trenčíne považovali za talentovaného strelca. Ako je to v českej Extralige?
"V poslednom čase sa presadzujem viac ako nahrávač: v 25 zápasoch tejto sezóny som dal štyri góly, pri pätnástich som asistoval. Vyhovuje mi rýchly, agresívny hokej, keď sa hrá na telo. Nezvyknem uhnúť v osobných stretoch, snažím sa vybojovať puk. Ak sa mi podarí v reprezentácii zahrať tak, že tréneri budú spokojní, budem spokojný aj ja."
m Pikantné je, že v Ostrave môžete nastúpiť proti tímu Slovenska, za ktoré ste po rozdelení ČSFR nikdy nehrali.
"Nerozmýšľam nad tým, v ktorom stretnutí môžem či nemôžem nastúpiť. Keď hrám, vždy chcem podať najlepší výkon. V mužstve SR mám výborného kamaráta Pardavého, avšak švagor Braňo Jánoš, proti ktorému nastupujem v českej Extralige, je momentálne zranený. ONDREJ GAJDOŠ