Najväčší supermarket v meste bol vysvietený ako nádherný prelud, ako fatamorgána na púšti, ako terasa samotného pekla. Blížil sa čas vianočný, čas, keď sa dalo z vrecák ľudí vytiahnuť najviac peňazí, marketingový vrchol celého roka. Z dômyselne ukrytých reproduktorov sa rinula zmes hluku, hudby a spevu - koledy s reklamnými sloganmi, rolničky so stupídnymi slovami. Aj Mikuláš si kupuje podielové listy našej banky, spievalo sa v jednej z nich. A Mikulášov ste stretli na každom kroku. V oddelení kávy stál Mikuláš, ktorý mal na pleci veľké vrece s kávou. V športových potrebách mal Mikuláš na sebe otepľovačky a v ruke držal lyže tej najzvučnejšej značky. V alkoholickom sektore bol dokonca Mikuláš v tvare fľaše vodky. Niektorí Mikulášovia boli z papiera, iní laminátoví a motalo sa tam aj niekoľko živých Mikulášov. Jeden z nich predával vysávače, iný zasa ponúkal stieracie žreby a tretí krstil v hudobninách svoje najnovšie cédečko. Blížil sa 6. december, deň svätého Mikuláša, ale celý týždeň patril Mikulášom. Boli to úspešní, ružolíci a vypasení Mikulášovia, ktorí vyzerali ako milionári na penzii, ako bezstarostní dôchodcovia, ktorí si celý život platili poistku v istej poisťovni zvučného mena, ako členovia dozorných rád a fondov, ktorí budú už do smrti brať dividendy a tučné odmeny. Boli to karikatúry Mikulášov, ktorých vytvorila táto zdegenerovaná doba. Mali plné vrece hračiek a sladkostí a všelijakých iných vecí, po ktorých sa celý rok túži a vzdychá. Nerozdávali ich, ale predávali. Čo je to však za dar, ktorý sa musí kúpiť? V supermarkete, najväčšom supermarkete v meste, bola hlava na hlave. Všetci sa tlačili, štuchali, odstrkovali, každý sa chcel predbehnúť a dostať k svojej výhre. A celkom na konci nekonečného radu, posledný zo všetkých, predbiehaný a sácaný, stál Mikuláš. Bol to naozajstný Mikuláš, ten pravý a jediný Mikuláš, bez kožucha s pelerínou a berly s elektrickými žiarovkami. Nemal vrece a namiesto biskupskej špicatej čapice mal kockovanú šiltovku. Stál trpezlivo v rade a na dlani mal niekoľko mincí. Preratúval ich stále znova, pretože sa bál, že nebude mať dosť na zaplatenie. Svätý Mikuláš kúpil čokoládu, tú najmenšiu a najlacnejšiu čokoládu, ktorú tam mali. Chcel ju darovať dieťaťu, na ktoré v ten večer zabudnú, ktoré nedostane nijaký darček od rodičov alebo reklamných agentúr alebo hračkárskej firmy alebo solventnej charity, ktorá príde s televíznym štábom a rozsvietenými reflektormi. Rad postupoval pomaly a čokoláde v Mikulášovej dlani hrozilo, že sa roztopí. Mikuláš zaplatil - vyšlo mu to na halier presne! Teraz už nemal ani korunu. Veselo, ujko, veselo! zahlaholil mu pri uchu zvučný, optimistický hlas. Bol to vypasený Mikuláš nejakého nadnárodného monopolu, ktorý hulákal: Veď je dnes Mikuláša! Ja viem, povedal naozajstný Mikuláš a pridal do kroku. Tam kdesi, v sivých panelákových domoch, už naňho túžobne čakalo dieťa.