vej adaptácie divadelnej hry Williama M. Hoffmana Tak jest. Pod názvom Diagnóza AIDS ju v preklade a úprave Mirky Čibenkovej dramaturgicky pripravil Ján Uličiansky a režíroval Martin Kákoš. Americký dramatik sa zaoberá témou života a smrti, medziľudských vzťahov po tom, čo na scénu vstúpila smrteľná, nedostatočne prebádaná a o to viac mýtizovaná choroba. Hra Tak jest bola vôbec prvým dramatickým dielom, ktoré sa zaoberalo touto, vtedy ešte tabuizovanou témou. Aj slávne filmy ako Philadelphia vznikli až po nej. Hlavnými hrdinami sú Rich a Saul - homosexuálna dvojica. Ich láska, kríza končiaca rozchodom pre iný vzťah a daň za nové zaľúbenie: HIV pozitívny. Na Slovensku sme už mali možnosť oboznámiť sa s drámou práve vďaka M. Čibenkovej, ktorá text "objavila" a preložila pre domovské Trnavské divadlo. Tu tiež režíroval M. Kákoš, v hlavných rolách účinkovali V. Jedľovský a Š. Kožka. Rozhlasová verzia bola premiérou vážnej témy v dramatickej mládežníckej redakcii audiomédia. Režisér si zvolil za jej protagonistov Richarda Stankeho a Milana Mikulčíka. Vzniklo pôsobivé kultivované dielo. Nemoralizujúce, citlivo no realisticky zobrazujúce ľudí, ktorých sa dotkla diagnóza AIDS. Sú tu otvorené viaceré témy. Ako sa okolie a rodina vyrovnávajú už len s faktom, že ich priateľ, bratanec, brat je gay. Mnohí šmahom ruky, bez elementárnych znalostí odpália nekompromisný názor. Iní sú rozpačití, strkajú hlavu do piesku. Hoffman ukazuje, že "manželstvo" dvoch mužov nie je nič mimoriadne, šteklivé ani zvrátené. Je to normálny vzťah: niekedy sladký, inokedy bolestný, komplikovaný ako každé ľúbenie. V centre hry, samozrejme, stojí choroba. Nekladie dôraz na spôsob nákazy, ale ako sa človek pri tejto diagnóze musí vyrovnať nielen s faktom, že zomiera, ale i so skutočnosťou, že ostáva sám. Dramatik sa sústredil na psychologický boj jedinca. Celý arzenál zbraní: od arogantnej drzosti cez strach po pokus o mravné "uplácanie" Boha a postupné vyrovnanie sa s nevyhnutným. Sú tu aj publicistické prvky. Na spôsob ankety, kde sa ľudia vyslovujú o vedomostiach o AIDS, prvých dotykoch i čoraz väčších skúsenostiach s novodobým morom. Richard Stanke v rozhlasovej hre podal nadštandardný výkon. Maximálne civilný a predsa prudko emotívny. V jeho hlase, intonácii rezonuje všetko čo divadelný herec predvádza na javisku gestom, mimikou. Priam zhmotňuje poslucháčovi pred očami Richa z mäsa a kostí. Komplikovanú citlivú bytosť. Niet jej pomoci? Ktovie? Žiaden boj nie je dopredu prehratý. Najmä ak naň nie ste sám. A Rich má veľkú oporu vo svojej mužskej láske. Aj to je jedno z významných posolstiev. BARBORA DVOŘÁKOVÁ