Kniha amerického spisovateľa ruského pôvodu, nositeľa Nobelovej ceny Saula Bellowa Súvaha je asi taká krátka ako jeden ľudský život, počas ktorého (niektorí) nestihneme pochopiť, že najdôležitejšie na svete sú okrúhle (podlhovasté, úzke...) hnedé (modré, čierne...) oči milovanej osoby. K tomuto poznaniu však dospieva - aj za nás - protagonista prózy, židovský intelektuál Harry Trellman, ktorý v závere Súvahy skonštatuje: "Poodstúpil som a pozrel Amy do tváre. Nijaká žena na svete nemá podobné črty. To sa mi v zákrutách ľudského života vidí ako najväčší zázrak." Možno práve uvedomenie si tohto zázraku donúti Harryho, skrytého pod neprehľadnou maskou Číňana, ktorého nie náhodou pripomína, aby po desaťročiach konečne požiadal svoju prvú a zrejme jedinú lásku Amy o ruku. V nevšednej situácii - nad otvoreným hrobom manžela Amy, ktorého mŕtvolu premiestňujú tam, kde patrí, k rodičom (zo žartu chcel ležať pri svojej nemilej svokre) - však celá scéna pôsobí smutno-smiešne. "Dvaja váhavci, ktorí sa milujú štyridsať rokov, diskutujú o otomanoch a ušiakoch," ironizuje na svoj účet Harry, ktorý je zároveň rozprávačom tejto Bellowovej prózy. Harry a Amy si už svoj čas premárnili dvoma nevydarenými manželstvami a prázdnymi rečami. Ženu, s ktorou je Harry "v každodennom duchovnom styku", usvedčil jej bývalý manžel z nevery vôbec nie platonickej. Protagonista, ktorý celý život analyzoval druhých a rád sa vystatoval svojím rozumom, podľahne konečne emóciám, rozprávač hovorí o druhých a pritom hľadá seba: "Tuším celkom škodoradostne rozprávam o iných ľuďoch, o ich motívoch a správaní. Úprimne mi záleží iba na jedinej osobe. Dlhé roky som sa v predstavách niekoľkokrát do týždňa stretal s Amy a viedol s ňou imaginárne rozhovory." Súvaha je, ako vidíme, plná ľudských protirečení, paradoxov a priveľmi drahých omylov, je to kniha, v ktorej koniec napriek všetkému môže byť ešte začiatkom. MARTA SOUČKOVÁ

(Autorka je stálou spolupracovníčkou SME)