musel po vyslovení nedôvery parlamentom 25. novembra odstúpiť. Už 73-ročný bývalý novinár, básnik a prekladateľ T. S. Eliota do turečtiny bol v 70. rokoch zapáleným ľavičiarom, nikdy však neskĺzol až do polohy marxistu, jeho cítenie bolo skôr sociálno-demokratické. V tom čase presadzoval silný štát a veľké prerozdeľovanie. V súčasnosti sa snaží o liberálnu politiku so "sociálnymi prvkami". Predtým nevyznával príliš ústretové vzťahy s USA a v Bagdade často navštevoval Saddáma Husajna, teraz presadzuje silnú rolu Washingtonu v oblasti a je za lepšie vzťahy s Izraelom. V 70. rokoch viedol kabinet spolu s islamistami Necmettina Eebakana, v súčasnosti je "tvrdým" zástancom zachovania laického štátu a veľmi ostro vystupuje proti islamskému radikalizmu.
Politický veterán Ecevit bol premiérom aj v roku 1974, keď turecká armáda uskutočnila ako odpoveď na grécky zásah inváziu na Cyprus, za čo bol v krajine nadšene oslavovaný. V súčasnosti sa pokúša zostaviť koaličnú vládu zo zástupcov svojej Demokratickej ľavicovej strany (DSP - 61 kresiel v parlamente), Yilmazovej Vlasteneckej strany (ANAP - 136 kresiel) a Strany pravej cesty Tansu Cillerovej (DYP - 99 kresiel). Všetkých troch vodcov, ktorí sa postupne striedajú pri kormidle, spája odpor k islamizmu, čo ich núti robiť mnohé kompromisy, a doviesť tak Turecko až k volebným urnám v apríli budúceho roka.
Talianske denníky, ktoré si v súvislosti s kauzou lídra kurdských separatistov Öcalana všímajú meno nového muža v Ankare mimoriadne pozorne, konštatujú, že jeho príchodom sa veľa nezmení. Ecevit je podľa nich sociálny demokrat, ktorý sa v posledných rokoch stal veľkým nacionalistom. Ľavicového v ňom zostalo len veľmi málo. "Po Yilmazovi nastupuje tvrdý muž. Všetko však napokon ako zvyčajne bude závisieť aj tak od (tureckých) generálov," konštatuje liberálny denník La Repubblica. (ČTK, jk)
